Únor 2011

Love is my Enemy-20. Kapitola

28. února 2011 v 21:07 | Domcikee & Kiki |  LIME

20. kapitola
"Stefan! Prestaň!" zakričala som na neho. Musela som utekať ľudským behom, Boha, hrám sa tu na človeka, keď moja sestra vyvražďuje polovicu mesta. Stefan bol predo mnou. V ruke drží pištoľ s drevenými nábojmi. Vystrelil už štvrtý krát, keď som k nemu dobehla. Prišla som k nemu a vytrhla mu ju z ruku. Nahnevane na mňa pozrel, no ja som sa otočila a išla k Vicky. Ležala na zemi. Sadla som si vedľa nej a zobrala ju do náručia. Bože, prečo ona... Pomyslela som si a začala vyťahovať tie náboje. Cítila som, že ju to bolí, aj keď je v bezvedomí. Zatiaľ, čo som ich vyberala, tak Stefan zachraňoval tú chuderu. Pohľad na nich mi trhal srdce. Bál sa o ňu... miluje ju. Odvrátila som pohľad a postavila sa s Vicky v náručí. V tej chvíli k nám prišiel Damon, ktorý bol v mierom šoku. Vytrhol mi ju z náručia a niesol naspäť do rezidencie. Ja som išla za ním. Stefan odniesol Elenu domov. Ako veľmi som jej závidela. Keď sme boli na mieste, tak Damon odniesol Vicky až do tej ich mučiarne so železníkom. Ja som sa posadila na sedačku a hlavu si dala do dlaní. Cítila som sa ako ten najhorší človek na svete, teda upír, na svete. Zrazu som na pleci ucítila dotyk. Bol to Damon. Sadol si vedľa mňa.
"Bude v poriadku?" spýtal sa. Ako keby som to kurva vedela?!
"Neviem," šepla som nešťastne. Objal ma a ja som v jeho objatí zaspala.
...
Prebudil ma hluk zdola. Damon vedľa mňa nebol... Och nie. Zakričala som na neho, no nikto neodpovedal. Jediné miesto, kde bude je dole. Rozbehla som sa dole. Keď som bola v polke schodov, tak som zakričala.
"Damon! Rýchlo poď sem! Môže ti ublížiť!" Vedela som, že za normálnych okolností by to neurobila, no teraz je nepredvídateľná. Bežala som, keď vtom okolo mňa prebehla Vicky rýchlosťou, ktorú som u nej nikdy nevidela. Zostala som zamrznutá na mieste. Damon vzápätí pribehol ku mne.
"Si v poriadku?" opýtal sa.
"Ja áno, ale ľudia vonku nie!" skríkla som.
"Musím ju nájsť," prehovoril. Počkať... musím... tak to nie chlapec! Damon vyšiel von a ja som išla za ním.Keď sme boli pri dverách, tak ma Damon zastavil.
"Ty nikam nepôjdeš!"
"Čože?"
"Je nebezpečná."
"Je to moja sestra!" zakričala som na neho.
"Mohla by ti ublížiť," prehovoril ku mne.
"Neublíži!" Už som pomaly strácala nervy. No, vtom urobil niečo, čo som nečakala. On ma ovplyvnil?!
"Ostaneš tu a nepohneš sa z tohto domu, kým sa nevrátim..." To si myslíš len ty.
"Ostanem tu..." Otočil sa a utiekol do noci. Zatrepala som hlavou a ... chcela ísť za ním, no Stefan ma zastavil.
"Čo sa tu stalo?" opýtal sa ma.
"Ušla," šepla som a zrazu mi po tvári začali padať slzy. Nohy sa mi podlomili a spadla by som na zem keby ma Stefan nezachytil. Odniesol ma k sedačke a položil ma na ňu. Potom sa chcel posadiť na kreslo vedľa no ja som ho zastavila a stiahla ho ku sebe. Zo začiatku bol prekvapený, no potom sa uvoľnil. Objal ma a ja som mala pocit, že som doma. Šťastná a nespútaná. Proste niečo, čo nezažijem.
"Pšššt, bude to v poriadku," šepol ku mne. Slzy padali, čo raz viac.
"Nebude, je to moja vina..." povedala som plačlivo. Stefan ma k sebe ešte viac pritisol a ja som sa zhlboka nadýchla. Do nosa ma udrela jeho osobitá vôňa, ktorá bola neodolateľná. Dostávala ma do šialenstva, na ktoré nebolo čas. Keď slzy došli, tak som len vzlykala. O chvíľu však moje vzlyky preťal Damonov krik.
"Kayla!" Ja som sa postavila a bežala k dverám. Damon práve vchádzal s Vicky v náručí. Prešiel s ňou až k pohovke a položil ju. No, vtom som uvidela niečo, čo zrútilo môj svet. Vicky mala v hrudi zapichnutý kôl. Bola... mŕtva. Spadla som na zem k nej. Chytila som ju za ruku a naklonila sa k nej.
"Sestrička, tak veľmi si ma vystrašila. A vtom momente, keď sa zobudíš, tak si vypočuješ riadnu prednášku..." zašepkala som a chytila kôl do ruky. Potiahla som a... vytiahla ho.

Love is my Enemy-19. Kapitola

28. února 2011 v 20:29 | Domcikee & Kiki |  LIME

19.Kapitola
Vypleštila som oči. Oni si idú dať pusu! Už sa skoro dotýkali, no vtom som sa šmykla a padala dole schodmi.
"Vicky!" Kričala na mňa Kayla. Udrela som si hlavu, ale všetko bolo ináč v poriadku. Všetci sa ku mne nahrnuli a posadali si okolo mňa.
"Vicky si v poriadku?" Pýtala sa ma Kayla so strachom. Bolela ma hlava, ale ináč v pohode. Posadila som sa a chytila sa za hlavu. Krv. Zacítila som krv. Prsty som si priblížila ku nosu. Cítila som krv. Moju krv. Bola vábivá. Zrazu som sa cítila ako predtým. Mala som obrovskú chuť vraždiť. Kayla sa mi pozrela do očí a hneď vedela čo sa so mnou deje.
"Vicky nie! To nesmieš! Nie teraz a nie tu!" Cítila som ako sa mením. Cítila som zase ostrú bolesť v hrdle. Oči sa mi zmenili z svetlo modrej farby na červenú. Sýtu červenú. Kayla ma chytila za ramená a triasla so mnou.
"Vicky Prosím! Nesmieš! Nerob to!" Už plakala. Videla som ako sa cíti ale so mnou to nič nerobilo. Nič som necítila. Žiadny cit či láska. Nič. Iba prázdno.
"Čo sa to s ňou deje?" Pýtal sa Damon Kayli.
"Mení sa."
"Čože?"
"Už sa jej to stalo, no bolo to dávno. Učila som ju ako to ovládať ,ale...stále je to v nej. Je to ona."
"Počkaj. Hovoríš o roku 1421?"
"Ako to..?"
"Hovorila mi to hore. Rozprávali sme sa. Ako to zastavíme?"
"Nijak. Nemáme šancu. To v nej sa musí prebudiť ľudskosť a to musí chcieť ona." Cítila som z ich slov zúfalstvo, no mne to nič nerobilo. Bola som hladná. Veľmi hladná! Vstala som obrovskou rýchlosťou a už som bola pri dverách.
"Vicky nieee!" To bolo posledné čo som počula. Vbehla som do mesta a všade som cítila krv. Krásne vábivú, chutnú a čerstvú. Bol to skvelý pocit. Túžba sa ešte viac zväčšila, keď som uvidela Elenu. Bola sladká a jej krv najchutnejšia zo všetkých. Vrhla som sa na ňu. Nemala šancu. Zakúsla som sa jej do hrdla a začala hltať. Vtedy som zacítila obrovskú bolesť. Otočila som sa a uvidela Stefana ako v ruke drží nejakú zbraň plnú kolíkov. Strelil mi päť kolíkov okolo srdca. To ma oslabilo a zrazu som nič nevnímala, len tú ostrú bolesť. Prebudila som sa v pivnici. Všade bol železník. Zase som cítila tú bolesť. Poobzerala som sa a zistila som že som uväznená v tej mučiarni u Salvatorovcov. Čo tu robím? Teda čo som spravila? Na nič si nespomínam. Len na to, že som spadla dole schodmi. Čo sa dialo potom?
"Vicky? Si hore?" Bol to Damon.
"Čo sa stalo?"
"Ty si to nepamätáš?"
"A na čo si mám pamätať?"
"Na čo posledné si pamätáš?"
"Že som spadla zo schodov."
"Si hladná?"
"Ani si nevieš predstaviť ako. Cítim sa skoro tak isto ako v roku 1421. Ale odbočil si od témy! Čo sa stalo?"
"Skoro si zabila Elenu. Zaútočila si na ňu." Čože? To by som neurobila. Aspoň nie teraz. Damon vošiel dnu no dvere zamkol.
"Čože? Ako..? Prečo?"
"Vyzeralo to tak, že sa opakuje história."
"Ako to myslíš?" Už som sa triasla. Cúvala som a Damon sa ku mne stále približoval.
"Oči sa ti zmenili zo svetlo modrej na krvavú červenú. Vo výraze si nemala nič, len..."
"Len?"
"Len hlad a smrť." Nie to nie je možné.
"Damon? Kde si?" To bola Kayla. Nie ona nie. Nechcem jej ublížiť.
"Damon choď preč! Nechcem ťa tu! Vypadni!"Kričala som na neho a veľmi ma to bolelo. Akoby som si trhala srdce.
"Čože?" Zrejme nechápal.
"Vypadni! Už ťa nechcem vidieť!"
"O čom to hovoríš?"
"Damon! Rýchlo poď sem! Môže ti ublížiť!" Milé. Ako mi len sestrička dôveruje. Otvorila dvere a ja som nimi vyletela ako hurikán. Nedokázali ma dobehnúť sú pomalí. Zobrala som drevený kvôl a popol z bieleho dubu. Mal ho Damon. Zrejme ním zabil otca. Odišla som 100 kilometrov od mesta a zobrala som zo sebou Emily. Stretli sme sa totiž a bude mi užitočná.
"Emily tu máš kvôl. Nasyp naň ten popol a prepodni mi kvôl do srdca. A nikdy počuješ? Nikdy ho nevyberieš z môjho tela."
"Ale ja nemôžem, sme kamarátky."
"Áno sme a aj budeme uvidíš. Prosím urob to pre mňa." Podala som jej kvôl a počúvla ma.
"Dobre bodni priamo do srdca." Najprv váhala no potom to spravila. Už som nič necítila. Ani bolesť, ani smútok.

Láska alebo nenávisť- 8.Kapitolka

28. února 2011 v 18:59 | TanQa Salvatore |  L&N



Kapitola 8

"Och, Sorry. Ja.. ja som nechcela." Začala som koktať. Ako som sa vyrovnala pozerala som mu do očí, ktoré som mu nevidela pretože mal slnečné okuliare. Niekoho mi strašne pripomínal ale nemohla som si spomenúť že koho. Urobil jedno gesto ktoré som vôbec nečakala. Chytil mi ruku a ťahal ma preč z recepcie, ani som nestihla nič zakričať. Odtiahol ma na záchod a tam ma pritlačil o jednu stenu a jemne ma bozkával na ústach, krku. Je to úžasný pocit. "Do riti veď som už ako nejaká štetka, ani ho nepoznám" hovorila som si to pre seba a pokúšala som ho od seba odtlačiť, ale nešlo to bol dosť silný.
"Daj mi pokoj! Počuješ?? Okamžite ma pusť, lebo.." kričala som o dušu.
"..Lebo čo??" ozval sa. Tak toto nie je dobré. Ako som počula ten hlas tak som úplne skamenela. O moj bože to je Ian... už aj on??
"Ian okamžite ma pusť." Poriadne som zvýšila hlas.
"Sam prečo musíš kaziť túto prekrásnu chvíľku?"
"Pretože ťa ešte vôbec nepoznám a mám priateľa."
"Pred chvíľou to tak nevyzeralo žeby ti na ňom záležalo."
Chcela som niečo povedať ale zazvonil mi telefón. Bol to môj milovaný Dano, ktorého som už dva krát podviedla. "Ja som taká husa." V duchu som si hovorila.
"Ahoj láska. Ako sa máš v Atlante už ste v hoteli? Ako tam je ?? "
"Ahoj. Tak je tu krásne a áno už sme v hoteli. A mám sa fajn ale chýbaš mi."
"Pred chvíľou to tak nevyzeralo." Zakričal do mobilu Ian.
"Kto to bol a ako to myslel?" pýtal sa Dano.
"Ale nijak to je Ian ten herec.... no vieš ten z TVD."
"Mne to nepripadalo ako nič." Ten idiot mi vytrhol mobil. "Hmm Dano.. tak sa volás že? No my sme sa len tak dosť vášnivo bozkávali, ale o nič nešlo. Maj sa!" On ho zložil a všetko mu povedal.
Nič som nepovedala iba som naňho pozerala z vyvalenými očami. Do teraz som nechcela uveriť čo ten ehm ehm .. spravil.
"Čo som ti spravila??"
"Nič len som sa chcel zbaviť konkurencie a to je už vybavené." Šibalsky sa usmial. Veď ja mu dám šibalský úsmev. Nikdy som nevedela že mám v sebe herecký talent. Rýchlo som si utrela slzy a pomaličky som išla k nemu.
"Keď ti to mám povedať takto.. hmm ďakujem Ian.. chcela som aby si to urobil." nahodila som zvodný úsmev.
"Ja som vedel že sa ti to zapáči."
"Mohla by som niečo pre teba urobiť keď tu nikto nie je?" Znovu nahodil šibalský úsmev. No síce sa mi páči jeho úsmev ale jeho myslenie nie!
"Hmm vedel by som o niečom."
"Poď ku mne ešte bližšie Ian." Už sme boli na sebe nalepený objala som ho a videla že ma rozkročené nohy. Tak som využila príležitosť a kopla ho tam čo najsilnejšie som vedela.
"No a máš čo si si zaslúžil ty blbec jeden. Už budeš vedieť že so mnou sa nikto nebude zahrávať."Nič nepovedal iba skuvíňal na zemi a to mi ako odpoveď stačila. Odišla som s toho miesta ako malá nevinné dievčatko.

Marijin pohľad

"Ach nikdy v živote som nevidela niečo také prekrásne."
"Čo prosím?" opýtal sa ma nejaký mužský hlas. Pomaly som sa otočila a predo mnou stál v plnej kráse Matt Lanter z 90210.
"Ja-Ja som to chcela povedať len pre seba ale nejak mi to vykĺzlo." Milo som sa na neho usmiala.
"Ale je to pravda čo si povedala. Naozaj si prekrásna."
"Ale ja som to povedala na halu."
"A ja zas na teba. Prepáč zabudol som .. ja som Matt."
"Ja viem kto si. " milo som sa usmiala.
"A ty máš meno?"
"Marija."
"So beautifull name. " tento krát som sa poriadne začervenala. "Marija nešla by si dnes so mnou na party?"
"Veľmi rada a môžem zobrať so sebou aj moja kamarátku?"
"Samozrejme. Prídem po teba o 9 dobre? " už bol na odchode, ale rýchlo sa vrátil. "Taký menši trapas ale ja neviem kde bývaš." Bol taký zlatý.
"Bývam tu v tomto hoteli na 20-tom poschodí a izba 2036."
"Teším sa. Tak sa zatiaľ maj."
Len som tam tak stála a nevedela som uveriť tomu že Matt Lanter ma pozval na party.

"O tu si v živote by si mi neuverila čo som teraz zažila."
"Ako to myslíš Sam? A inak pozri tam ide Ian" zakývala som mu.
"Ty koza prečo si mu zakývala?" a tak teraz vážne netuším čo sa s ňou deje.
"Ian ahój. Ako sa máš ? a kde si sa tu zobral?" nadšene som sa na neho usmiala.
"Ale vás som hľadal a držal som čokoládu, nejaké mladé dievča do mňa drglo a som sa olial." Milo sa usmial sa usmial na mňa ale celý čas upieral nenávistný pohľad na Sam.
"No tak si nás našiel čo si nám chcel povedať?" pýtala som sa ho.
"Iba že na 20 poschodí mate izbu 2036. No tak ja pôjdem zajtra sa uvidíme. "
"Ahoj."
Ian podišiel k Sam a to čo jej povedal ju pekne dostalo.
"Sam zlatko čo ti je? Čo ti povedal?"
"Citujem: Toto si nemala urobiť, za toto pekne zaplatíš." "Och bože ja sa tak bojím ale to on začal."
Normálne sa zosypala. Nevedela som čo mám robiť a tak som ju posadila na prvú stoličku ktorú som uvidela a všetko som z nej dostala.
"Sam ten hajzel bude trpieť o to sa sama postarám. Sľubujem."

Love is my Enemy-18. Kapitola

28. února 2011 v 14:57 | Domcikee & Kiki |  LIME



18. kapitola

"Hmmm... Ahoj. Hľadám Vicky. Je tu?" dostávala som pomaly zo seba. Cítila som sa hrozne nervózna, čo sa mi ešte nikdy nestalo.
"Áno, je tu. Mám ju zavolať?" opýtal sa.
"Môžeš, teda ak nerobí niečo pri, čo nechce byť rušená..." zasmiala som sa. Stefan na mňa len omámene hľadel. Bože, aký je zlatý... Najradšej by som sa na neho vrhla.
"No, je hore s Damonom to neveští nič dobré." Povedal a usmial sa. Musím uznať má pravdu.
"Mohla by som na ňu počkať?" spýtala som sa a dúfala, že povie áno. Stefan poodstúpil od dverí a povedal.
"Poď." Usmiala som sa na neho a vstúpila dnu. Stefan ma viedol až do obývačky, kde sme sa posadili. Najprv nastalo trápne ticho, no potom sme sa začali rozprávať.
"Prepáč, ani som sa nepredstavila. Som Kayla..." To nie je možné. Keď som pri ňom, tak trepem piate cez deviate.
"Som Stefan." Keby si len vedel, že sa dávno poznáme.

"Viem..." šepla som a sledovala ho. Bol taký krásny... tie jeho strapaté vlasy, do ktorých chcem ponoriť svoje prsty... smaragdovo zelené oči, v ktorých sa strácam... hriešne pery, ktoré mám chuť ochutnať... Bože, toto je trest a odmena zároveň. Ale je on diabol, ktorý prišiel z pekla, aby ma potrestal za to, čo som, alebo anjel, ktorý ma tak neskutočne priťahuje? Moje myšlienky boli niekedy naozaj divné... Zatrepala som hlavou, aby som ich vyhnala z hlavy.
"Prečo ste vlastne prišli do Mystic Falls?" spýtal sa ma náhle Stefan. Jeho hlas znova privolal všetky nemravné myšlienky, ktoré som chcela zahubiť.
"No, vieš rodinné záležitosti... je to ťažké," zosmutnela som pri spomienke na otca v hrobke.
"Prepáč... ja... nechcel som... v tvojej blízkosti neviem, čo mám robiť..." ospravedlňoval sa mi. Ááá... som z neho úplne vedľa.
"To je v poriadku. Vieš ja len o tom nerada hovorím." Vysvetlila som mu a pokúsila sa o úsmev. Rozprávali sme sa o všeličom. Stefan sa zo mňa snažil vytiahnuť niečo o mne, no nedarilo sa mu to. Dokonca sme sa pri tom smiali a keby nás niekto videl už by sme boli asi v blázinci. Neviem ako, no zrazu bol Stefan nebezpečne blízko. Sedel vedľa mňa a pozoroval ma tým pálivým pohľadom.
"Tak dosť o mne. Ja som toho povedala veľa, teraz ty," povedala som mu a tým zastavila ten prúd otázok.
"A čo také chceš vedieť?" spýtal sa.
"Všetko, čo sa len dá," zasmiala som sa až tak, že som sa k nemu naklonila a ocitla som sa asi dva milimetre od neho. Navzájom sme sa dívali z očí do očí. Cítila som sa, tak ako nikdy. Pocit, pre mňa tak dlho neznámi prevládol v celom mojom tele. Chvela som sa... Stefan sa naklonil ku mne bližšie. Delilo nás len stotina milimetra. Už mal skoro tie jemné pery na mojich, keď vtom...

Beautiful Holidays- 35.Kapitola

27. února 2011 v 22:18 | admin-Domcikeee |  BH

35.Kapitola
Vošla som do svojho bytu. Všade bola tma a tak som to aj nechala. Vyšla som na balkón a pozorovala som nočný život v Košiciach. Začula som klopanie tak som išla ku dverám. Otvorila som a uvidela Iana. Vošiel dnu a hneď ma bozkával. Pritlačil ma ku stene a vášnivo sme sa bozkávali. Z pier zošiel ku krku a chytil mi už trochu vypuklé bruško. Prekvapilo ma to a to si Ian všimol. Zobral ma na ruky a položil na gauč.
"Urobil som niečo zle?" Najprv mi trvalo kým som pochopila ako to myslel.
"Nie ja len...ešte si to nikdy neurobil. Je to taký zvláštny pocit." Vyhrnul mi tričko a chytil mi bruško.
"Ani si nevieš predstaviť aký som šťastný." Povedal a pobozkal ma na brušku.
"A čo tu vlastne robíš?"
"Prišiel som za maminou." Všetko čo hovoril a ako sa správal bolo pre mňa nové. Predsa len som s ním dlho nebola a teraz ešte vie že bude otcom.
"Musíme sa porozprávať."
"To sa mi asi páčiť nebude čo?" urobil psie očká aby sme to teraz nechali no ja nemôžem.
"Možno. Ide o to že...mama ťa chce spoznať."
"To toto si mi chcela povedať? Nič viac?"
"Vlastne áno." Teraz zmeravel.
"Milujem ťa." Vášnivo som ho pobozkala. To asi nečakal.
"Tak čo? Súhlasíš?"
"Jasné. Veľmi rád spoznám tvoju mamu." Usmiala som sa a ukázala na plazmu.
"Nepustíme si nejaký film?"
"Okej." Podišla som ku plazme a vybrala som prvý film ktorý som našla. Bola to Pomáda. Dala som CD-čko do DVD prehrávača a zapla som film. Sadla som si vedľa Iana a spolu sme pozerali ten film.
XXX
Ráno som sa prebudila vo svojej posteli. Otočila som sa a uvidela Iana. Spal vedľa mňa.
"Bré ránko."
"Bré. Ako som sa sem dostala?"
"Preniesol som ťa. Sladko si spala, nechcel som ťa budiť."
"Mal si. Som ťažká a teraz dvojnásobne."
"Si ľahučká."
"Klamanie ti nejde."
"Lenže ja neklamem." Pobozkal ma do vlasov a pevne ma objal.
"Čo dnes podnikneme?"
"Ja idem do New Yourku."
"A na čo?"
"Mám tam prácu aj štúdium."
"Čože? Takže čo sme vtedy išli do New Yourku, tak ty si neutekala len si musela ísť tam?"
"V podstate...áno."
"Takže si aj utekala?"
"Aj tak sa to dá nazvať."
"Prečo si nechcela aby som vedel, že budem otcom?" Táto téma sa mi nepáčila. Chcela som ísť do kúpeľne, no keď som vstala, Ian ma zvalil na seba.
"Takže?"
"Takže čo?" Skúšala som zahovárať no nedal sa.
"Prečo?"
"Rebeca."
"Čo je s ňou?"
"Povedala mi že je tehotná."
"Čože? Ale veď to je dobrá správa." Teraz som sa nahnevala. Postavila som sa a odpochodovala do kúpeľne. Tesne pred dverami som sa zastavila a povedala.
"Ja by som jej to želala, lenže ona mi povedala, že otcom si ty." Už vstával z postele aby išiel za mnou, ale ja som sa zatvorila v kúpeľni.
"Simone otvor."
"Prosím nechaj ma. Je mi zle a necítim sa dobre."
"Tak to prosím trojnásobne. Otvor."Neozývala som sa. Bolo mi zle, ale nie z toho že som tehotná, ale z toho že mi Rebeca klamala. Teraz som potrebovala byť sama. Otvorila som okno v kúpeľni. Mala som šťastie. Susedia pod nami majú balkón a je otvorený. Skočila som dole.
"Simonka čo tu robíš?"
"Ahoj Jani. Môžem ísť cez vás?"
"Jasné." Chcela sa ešte niečo opýtať na ja som už bola pri dverách.
"Simi?"
"Áno?"
"Nezobrala by si Maťka a Miška von?"
"Jasné. Bez problémov." Maťko a Miško sú synovia našej susedky. Maťko má 8 rokov a Miško má 5 rokov. Janka ich pripravila a mohli sme vyraziť. Maťka som chytila za ľavú rúčku a Miška za pravú.
"No čo chalani? Čo podnikneme?"
"Nejdeme na ihrisko?"
"Dobre. Poďme." Vybrali sme sa smerom ku ihrisku. Chlapci sa tam hrali v pieskovisku a boli na rôznych preliezačkách a ja som zatiaľ premýšľala. Ian ma asi dorazí, zato, že som odišla tak ako som odišla. Zabije ma. Zrazu mi zazvonil mobil. Bol to Ian. Ignorovala som ho. Potom mi volala Táňa. To som už zdvihla.
"Ahoj Táni."
"Čau Simone. Čo blbneš? Kde si? Ian všetkým vyzváňa a šalie kde si."
"Som pre blokom. Dávam pozor na susediných synov."
"Takže si na mladších?"
"Veľmi vtipné. Ale normálne mi to chýbalo. Ako sa máš?"
"Super. Počula som, že ste boli stratení na opustenom ostrove."
"Určite si to len počula, či?"
"No dobre. Všetci o tom hovorili a ja som mala nenormálne nervy, že kde ste a či sa vám niečo nestalo."
"Mám jednu otázočku Táni."
"Akú?"
"Povedala si Ianovi, že som tehotná?"
"Ja? Čo siii."
"Táňa ja ťa zabijem!"
"Kľud mamina ,lebo porodíš ešte teraz."
"Prečo?"
"Lebo som vedela, že sa trápite obaja. A nehovor mi, že to tak nebolo."
"Dobre ja idem. Maj sa."
"Pá." Zložila som a zobrala som chlapcov domov. Potom som zamierila domov. Otvorila som si dvere kľúčom a hneď ako som vošla dnu, Ian ma objal.
"Toto mi už nerob." Bozkával ma akoby sme sa nevideli 20 rokov.
"Prepáč, ale musela som byť sama a premýšľať."
"Veľmi som sa bál. Ako si vyšla vonku?" Zobrala som náhradný kľúč a otvorila som. Ukázala som von oknom. Okno bolo otvorené a Ian sa pozrel dole.
"TY si z tadiaľ skočila?" Chytil ma za ruku a asi ju už nikdy nemienil pustiť.
"Už ťa nikdy nikam samú nepustím."
"Ani na wc?"
"Nie."
"No ták Ian."
"Bál som sa o teba a ani si mi nezdvíhala. Čuduješ sa?"
"Nie... Ako ti to vynahradím?"
"No...niečo by sa našlo..."
"Áno a čo také?" Zobral ma na ruky a položil ma na posteľ. Láskal ma po celom tele. V tú krásnu chvíľu niekto zazvonil. Vstala som i keď nerada a išla otvoriť. Otvorila som a pozrela sa na danú osobu.
"Ty? Čo tu do pekla robíš?"

Love is my Enemy-17. Kapitola

27. února 2011 v 16:47 | Domcikee & Kiki |  LIME

17.Kapitola
Dotiahla som ho až do izby a hodila ho na posteľ. Chcel niečo povedať ale ja som ho umlčala bozkami. Po chvíli sa však odtiahol a začal debatu.
"Musíme sa porozprávať." Povedal vážne ale mne sa nechcelo.
"A o čom?" Priblížila som sa ku nemu a zase ho začala zvodne bozkávať. Chudáčik nevedel odolať.
" O tom čo sa stalo dole." Hovoril pomedzi bozky. Raz sa to musel dozvedieť, tak čo poviem mu to. Odtiahla som sa od neho.
"Dobre. Pýtaj sa a ja ti budem odpovedať." Prikývol a hneď mi položil prvú otázku.
"Prečo si zabila Isobell a čo hovorila o tom že vám to nedovolí? Čo to malo znamenať?" Dúfala som, že mu toto povedať nebudem musieť. Dobre. Nádych, výdych. Zvládneš to.
"Poviem ti celú našu históriu. Teda históriu mňa a mojej rodiny." Zase nádych, výdych.
"Narodila som sa v roku 1403. Už vtedy som bola upírkou, ale až v roku 1421 sa začali prejavovať upírie vlastnosti. Mala som 16 rokov a rodinu. Sestru a otca. Mama mi zomrela. Dodnes mávam nočné mory ako sa to stalo." Pri tejto spomienke som v očiach cítila, že mi potečú slzy.
" Stále som si nahovárala tak ako sestra, že naše srdce nepozná lásku, nepoznáme cit a ani nevieme čo je to duša či ľudskosť. Otec poslal sestru do anglicka na nejakú školu a ja som ostala s otcom sama. Už som bola skoro dospelá, tak som sa už vedela o seba postarať. No v jednu noc sa všetko zmenilo. Cítila som ako mi rastú očné zuby a neskutočne ma pálilo v krku. Bola som hladná tak ako nikdy. Do toho dňa som pila krv, ale iba trošičku a to tiež zmiešanú v káve či čaji. Nechutila mi, ale vtedy som cítila, že ju potrebujem. Menila som sa. Zišla som dole do kuchyne a hľadala krv. Nikde nebola a ja som ju potrebovala. Išla som obrovskou rýchlosťou do mesta. Tam som všetkých zabila. Nikto neostal nažive. Môj hlad ma ovládal a nedal sa zastaviť. Stalo sa zo mňa monštrum. Keď ma uvidel otec zavrel ma do nejakej pivnice a nechcel ma pustiť. Mučil ma. Potrebovala som krv a nikde nebola. Raz keď mi prišiel dať pohár krvy som ho napadla a utiekla som. Vtedy sa vrátila sestra aby ma našla. Dozvedela sa, čo sa mi stalo a zrejme tým už prešla aj ona. Našla ma v lese ako som práve zabíjala nejakého lesníka či koho. Keď som ju uvidela neverila som vlastním očiam. Ona ma opustila ako sa mohla vrátiť? Toto mi vírilo hlavou. Pustila som toho lesníka a išla sa presvedčiť či je to ona. A áno bola to skutočne ona. Objala som ju ako nikdy. Dokonca zasyčala od bolesti. Preto som ju pustila a spolu sme išli domov. Ostala už so mnou a už nikdy neodišla. Naučila ma ako to monštrum ovládať. Bolo to ťažké, no zvládla som to. Dnes to už dokonale ovládam. Som tu už veľmi dlho a tak som to cvičila každý deň. Dnes keď ma niekto vytočí, tak sa ovládnem, ale stále cítim to nutkanie zabíjať. Raz som vošla do otcovej pracovne a nikto tam nebol. Čakala som ho tam lebo som mu chcela oznámiť, že odchádzam cestovať. Prezerala som si knihy keď som natrafila na jeho denník. Otvorila som ho a sadla si do kresla. Začala som listovať. Bolo tam všetko možné o upíroch. Akoby nejaký výskum. Narazila som na jednu tému. Bola tam akoby diskusia o mne. Neverila som čo všetko tam napísal.

28.Jún 1421
Dnes som zavrel Vicky do pivnice. Bol to strašný pohľad. Veľmi ma to bolelo keď som ju tak videl. Neviem čo mám robiť. Elisabeth by určite vedela. Kayla je preč už tri roky a žije si svoj život. Nemôžem ju otravovať, no neviem si pomôcť. Ako mám Vicky naučiť ovládať sa? Je omnoho silnejšia ako ja. Dokonca ako ktokoľvek iný. Už ako malá bola silnejšia. Kayla bola zasa múdrejšia. Vie vymyslieť hocijaký plán za päť sekúnd. Mám úžasné dcéry, no neviem si rady. Teraz keď Vicky posadol démon, nemám šancu ju to naučiť. Budem ju musieť nechať bez krvy aspoň týždeň. Mala by zoslabnúť a potom ju to naučím. Dúfam, že mi to vyjde. Mám len jeden pokus.
Klaus

Listovala som ďalej a videla som všetko čo sa mi stalo. Všetko. Bolo to tam úplne všetko rozpísané. Bála som sa samá seba. Hodila som denník na stôl a vyrazila preč z pracovne. Už som sa ani nelúčila a odišla. Otec aj sestra ma našli a všetko mi vysvetlili. Potom sme cestovali už len spolu."
"A čo tvoja matka?"
"Zomrela. Zabili ju v Taliansku keď som mala 9 rokov. Zabili ju Gustave a Domenico Salvatore."
"Čože? Naši predkovia?"
"Áno, ale vy za to nemôžete. To boli oni. Nenávideli upírov a nejak zistili, že sme tými upírmi my."
"A čo Isobell? Akú rolu má v tvojom živote?"
"Je to moja teta. Teda bola. Bola mojej mamy sestra. Ja a sestra sme ju mali veľmi rady no musela odísť preč. Nikdy sme sa však nedozvedeli prečo. A teraz keď tu bola..."
"Čo chcela?"
"Neviem. Naozaj netuším. Chcela ma však zabiť a to som nemohla dopustiť."
"Počkaj. Keď je to tvoja teta tak Elena je tvoja sesternica?"
"Také niečo."
"Wau." To si nemyslím, že je wau. Budem ju musieť zabiť aj keď je rodina.
"Ešte niečo?"
"Vlastne áno. Keď si žila v tých rokoch, určite poznáš Klausa." Tak toto nie. O tom sa s ním baviť nebudem.
"Načo ti to je?"
"Len tak. Nevieš niečo o obrade?"
"Áno, viem." Priznala som sa. Pobozkala som ho a išla som dole. Po schodoch som išla pomaly aby ma nezačuli. Dole už boli len Stefan a Kayla. Boli nebezpečne blízko a ja som ich sledovala. Boli chutní. Normálne sa ku sebe hodily. Sadla som si na schody a Damon prišiel za mnou. Tiež si sadol a spolu sme načúvali.

Love is my Enemy-16. Kapitola

27. února 2011 v 15:03 | Domcikee & Kiki |  LIME


16. kapitola
"Vypadni!" zakričala som na ňu. Vicky sa otočila a zmizla vo svojej izbe. Počula som ako veci hádže do kufra a potom vyskočila z okna. Chcela som ju zastaviť, no nedokázala som to. Nemohla som. Cítila som sa zradená... a nepotrebná. Ako kus nepotrebnej veci, ktorú človek vyhodí. Zrazu sa mi nohy podlomili a ja som spadla na zem. Po lícach sa mi začali kotúľať slzy, ktoré som schovávala celých 597 rokov, odkedy zomrela mama. Slzy mi zaliali celú tvár. Po pár minútach slzy došli. Sedela som na zemi a pozerala do prázdna. Stále som mala v hlave spomienku na Vickyn odchod. Moje srdce, ktoré väčšinou považujem za mŕtve sa rozbilo ma maličké kúsky. V hlave mi dookola kolovala myšlienka, ktorá ma trápila celý život. Som zlá, odporná, bezcitná, sebecká mrcha, ktorá ničí životy ostatných.... Najprv mama, otec, Vicky a potom ešte stovky ľudí, ktorý som zabila pre krv. Neviem, kde sa to vo mne vzalo, no cítila som v sebe nejaký zvláštny pocit. Postavila som sa a išla do kuchyne, kde sedela Katherine. Posadila som sa oproti nej.
"Chcem, aby si mi povedala, čo sa stalo v deň, keď zabili otca," vyštekla som po nej.
"Neviem..." Kurva! Tú suku nenávidím, kôli nej ma moja sestra opustila.
"Ak mi to nepovieš nedožiješ sa viac ako púť sekúnd," kričala som čo raz viac.
"Jeden..." Nič.
"Dva..." Nič.
"Tri..." Už ma to prestáva baviť.
"Štyri..." Pomaly som sa postavila a podišla k nej.
"Pä..." chcela som pokračovať, no zastavila ma.
"Počkaj, poviem ti to!" zvrieskla Katherine.
"Počúvam," povedala som kľudnejšie a znova si sadla.
"V ten deň som bola ešte zavretá v hrobke, kde ma Elijah prinútil ostať. Sedela som vzadu, keď som začula hluk. Išla som sa pozrieť, čo sa deje, no chodenie mi robilo problémy, mala som málo krvi. Došla som až pred vchod a uvidela Damona a Stefana ako nesú telo Klausa. Pýtala som sa ich čo sa stalo, no veľa som sa nedozvedela. Elijah mi hneď na to dovolil výsť, no vymazal mi spomienky na tú udalosť. Potom Kausovo telo hodili dnu. Nakoniec nejaký čarodejník obnovil pečať na hrobke. Teraz, keď vstúpiš dnu už nevýdeš..." dorozprávala.
"Kde je tá hrobka?" spýtala som sa nedočkavo.
"Kúsok za mesto. Je to pred starým kostolom," povedala a ja som sa postavila. Ešte pred tým som ju však ovplyvnila.
"Vypadni z tohto domu a zabudni na mňa a Vicky..."
"Vypadnem a zabudnem..."
Vybehla som von a smerovala rovno k tej hrobke. Bežala som lesom až som konečne narazila na ten kostol. Prd ním bola akási diera. Prešla som dookola a našla cestu, po ktorej sa dalo vojsť dnu. Zbehla som dole a uvidela... bránu, za ktorou bol otec. Ležal za zemi a priamo v srdci mal tú prekliatu dýku. Bolelo ma vidieť ho takto.
"Prisahám, že ťa odtiaľto dostanem..." šepla som a išla bližšie. Vedela som, že ďalej nemôžem. Naposledy som sa na neho pozrela a vyšla von. Potom som zamierila na jediné miesto, o ktorom viem, že tam Vicky bude. Do rezidencie Salvatore. Prišla som tam za pár minút. Vošla som dnu a schovala sa v tieňoch. Vtom som uvidela Vicky ako... odtrhla niekomu hlavu. Odhodila ju až ku mne. Pozrela som sa dole a... uvidela hlavu našej tety, Isobell. Všimla som si Vicky, ktorá kývla hlavou ku mne. Vedela, že som tu. Potom chytila Damona a ťahala ho preč. Bez váhania som vyšla von,kde som počkala kým odídu Caroline, Elena a Bonnie. Keď vyšli, obehla ich dom až k vchodovým dverám. Upravila som si veci a zdvihla ruku. Zaklopala som a o pár minút sa dvere otvorili. Stál v nich... Stefan?!

Love is my Enemy-15. Kapitola

26. února 2011 v 19:00 | Domcikee & Kiki |  LIME

15.Kapitola
"Hovor?!" Už kričala. Musela som jej to povedať.
"S Damonom..." Sklopila som zrak a pozerala som sa na zem. To bude zase hádka. My sme totiž ten typ, ktorí neustúpi. Ani ja ani Kayla.
"Čože? Ako si mohla? Čo ste robili?"
"No čo asi?" Povedala som ironicky.
"Takže už vie čo sme?"
"Jasné že nie! Nie som blbá. Teda...on nevie o tebe, no o mne áno." Prudko sa postavila a chcela mi dať facku, no ja som ju zastavila.
"Ako si mohla? Sme v tom spolu! Čo si mu nakecala? Veď sme sestry! Muselo mu to dopnúť!"
"Zahrala som to tak, že sme akože nevlastné sestry."
"Čo si povedala?" Chytila ma pod krkom a pritlačila ku stene.
"Čo ti je? Je to moja vec, že o mne vedia. Tebe by to nemalo vadiť."
"Kto to ešte vie?"
"Damon, Stefan, Elena a Caroline."
"Máš rozum?" Chytila som jej ruky a odsotila ju na opačnú stranu miestnosti.
"A ty? Dovlečieš sem tu zradkyňu a ako pozerám ,pamäť si jej vrátila! A to určite nie sama, že?"
"Prepáč, ale chcela som získať informácie."
"Ale prečo takým spôsobom?"
"Vypadni!" Dobre ako chce. Pôjdem a dokončím to. Vošla som do svojej izby a pobalila si veci. Už som ju nechcela vidieť. Aj s kufrom som zoskočila von oknom. Naštartovala som Porshe a vyrazila. Išla som do rezidencie. Budem zatiaľ tam. Vošla som dnu .
"Damon?" Hneď ku mne prišiel a objal ma. Keď sa odtiahol uvidel kufor a nechápal.
"Môžem tu na nejaký čas bývať?"
"Jasné zlato." Pobozkal ma a zobral mi kufor do jeho izby.
"Ďakujem." Pobozkala som ho a on sa samozrejme zapojil. Skončili sme na posteli v objatí.
"Idem von. Som hladná a veľmi podráždená. Musím si vybiť zlosť."
"Čo chceš robiť?"
"Pôjdem do New Yourku. Tam vyvraždím štvrť mesta a bude mi lepšie."
"Nechceš spoločníka?"
"Jop." Postavili sme sa a vyrazili do New Yourku. Vošli sme do jedného podniku, kde bolo asi 1000 ľudí. Nikto tam neostal živí. Najprv sa na mňa Damon len pozeral, no potom sa pripojil aj on. Bolo vidno, že takúto vec už poriadne dávno nerobil. Bola som až presýtená a zlosť vypršala. Vysala som ešte posledného a vtedy som vedela, že už mi stačí.
"Aký to je pocit?"
"Čože?"
"Aký je to pocit zabiť toľko ľudí po dlhej dobe."
"Skade vieš...?"
"To je jedno. Ako sa cítiš?"
"Úprimne? Keď som s tebou cítim sa tak ako nikdy. Vieš do dnes som to nerobil lebo to nechcela Elena a hovorila, že je to nesprávne. Ale teraz, keď som s tebou sa cítim slobodný. Som konečne tým kým som a nikto mi neprikazuje, že je to nesprávne. Je to..."
"Úžasné."
"Presne. To je to slovo. Je to úžasné."
"Mali by sme sa vrátiť. Zajtra už musíme ísť do školy."
"Na školu kašlem."
"To by si nemal a vlastne. Keď sme už pri tom. Prečo do nej chodíš? Veď do včerajška si ani nevedel, že je škola. Čo zmenilo tvoj názor?"
"Ty. Chcel som vedieť kto si a spoznať ťa. Zaujala si ma."
"Prepáč."
"Čože?"
"Tie rebrá čo si mal zlomené. To som bola ja. Zaútočil si a ja som sa bránila. Prepáč. Nemala som." Prečo mu to hovorím? Čo to som mnou je? Nikomu som nikdy nič nevysvetľovala a slovo prepáč u mňa neexistovalo. Prečo sa mením? Ona sa mení k horšiemu a ja ku lepšiemu. Ako to?
"To nevadí. Odpustené." Objal ma a zase som pocítila ,akoby mnou prešiel prúd.
"Ideme?" Spýtala som sa po chvíľke.
"Jop." Ešte sme podpálili ten podnik a vyrazili sme naspäť. Keď sme vošli do rezidencie, čakalo nás tam prekvapenie. Stefan, Elena, Bonnie a Caroline niekoho mučili. Vbehla som do obývačky sa pozrieť kto to je. Keď som uvidela tú neznámu osobu, zamrzla som.
"Vicky?" Spýtala sa ma.
"Teta Isabell?" No super. Ďalšie tajomstvo je vonku. Podišla som ku nej a odtrhla som tie laná plné železníkom. Dala som jej aj dole nejakú železnú vec ktorú mala okolo krku. Objala som ju. Bola to mojej mamy sestra. Ja a Kayla sme ju mali veľmi rady, no raz musela odísť.
"Ako to myslíš teta? Vy sa poznáte?" Nechápavo sa na mňa pozerali všetci. No túto otázku som dostala od Eleny.
"No ja...áno poznáme sa. Máte problém?"
"Ako to, že ti železník neublížil?" Tentoraz to bola otázka od Stefana.
"To je jedno. Ja mám tiež otázku! Prečo ste ju mučili?" Nastalo hrobové ticho.
"Chcela ublížiť Stefanovi a Damonovi. Nechce aby sa okolo mňa obsmŕdali."
"Teta prečo? Načo by si tú chuderu chránila?"
"Je to moja dcéra." Čože? To si zo mňa robí srandu. Takže ja mám zabiť svoju sesternicu?
"Ako..?" Na viac som sa už nezmohla.
"Viem je to neuveriteľné, ale je to tak. Prečo si tu ty? Veď ty a Kayla máte rady veľkomestá, či?" Chytila som ju pod krk a odsotila na opačnú stranu miestnosti.
"Načo ti to je?" Vedela som, že ju budem musieť zabiť. Jej dcéra má byť na obrade a ona to zrejme nebude chcieť dopustiť. Bude musieť zomrieť. A najlepšie, hneď teraz.
"Viem čo chceš spraviť! Ja ti to nedovolím!" Skočila po mne. Tak toto nemala. Chytila som jej hlavu do rúk a odtrhla ju od tela. Hodila som ju na zem a kopla smerom ku tieňu. Vtedy som zbadala, že tam stojí Kayla. Nikto si ju nevšimol iba ja. Kývla som jej smerom, aby vedela že viem že je tu. Chytila som Damona za rukáv a ťahala ho do izby.

Love is my Enemy-14. Kapitola

26. února 2011 v 12:24 | Domcikee & Kiki |  LIME

14.Kapitola
Niekde uprostred noci som mala pocit, že tu niekto je. Cítila som ho. Bola to zvláštna prenikavá vôňa, ktorú by som poznala kedykoľvek. Stefan... Ale čo tu robí? Radšej som nechala oči zavreté a predstierala spánok. Zrazu som na líci ucítila dotyk. Jeho ruka. Pohladil ma po líci a mnou vzápätí prešiel výboj elektrického prúdu. Bože, čo so mnou on robí? Keď je mi nablízku cítim, že moja zlá stránka ide preč a nahradí ju tá dobrá... Do riti! Nesmiem na to myslieť. Ani na neho, však ho čoskoro zabijem. Pomstím otca a potom ho oslobodíme. Nakoniec bude obrat a všetko sa vyrieši.
"Keby som len vedel kto si," prehovoril zrazu Stefan. Nie, to sa dozvieš až keď bude pravý čas. Znova ma pohladil a ja... som zaspala?! Spánok ma premohol... dnes som toho veľa spravila. Potrebujem oddych, aby som si mohla zajtra s niekým poriadne užiť. Hmmm... keby to bol Stefan vôbec by som sa nebránila.
...
Ráno ma zobudil nejaký hluk. Zívla som a posadila sa. Boha, zase škola. Postavila som sa a išla rovno do kúpeľne, kde som si dala riadnu sprchu. Keď som bola hotová vyšla som von v uteráku. Zo skrine som si vybrala oblečenie. Rifľové kraťasy a červený top s výstrihom. Na obutie baleríny. Vlasy som si rozčesala a trocha sa namaľovala. Bola som hotová, keď som si všimla na stole nejaký kus papiera, ktorý tam včera na sto percent nebol. Podišla som bližšie a zobrala ho do ruky. Začala som čítať.
Kto... kto len si?
Keď v mojom srdci dávno si...
Bože, kto to sem dal? Veď tu niekto nebol. Teda až... na Stefana, ale veď to mohol byť sen. Človek, teda upír, nikdy nevie, čo môže byť sen a čo nie. A v nadprirodzenom svete to platí dvojnásobne. Lístok som si strčila do vrecka. Zobrala som si ruksak a vyšla s izby.
"Čo tu ešte robíš?" kričala Vick zdola. Ajaj...! Upírskou rýchlosťou som zbehla dole. Obidve boli v kuchyni.
"Kayla chce, aby som bola tu." Vysvetlila jej Katherine. Toto nedopadne dobre. Vicky sa na mňa prekvapene pozrela. Rýchlo som ju chytila za ruku a ťahala ju do obývačky. Nepotrebujem tu medzi nimi bitku. Dotiahla som ju až k sedačke a pomohla jej posadiť sa.
"Prečo je tu?" spýtala sa ma nahnevane.
"Pretože čím viac vieme tým lepšie a kde si vlastne bola?" Spýtala som sa, no ona mlčala. To neveští nič dobré.
"Kde?"
"Hovor?!" Začínala som mať nervy.
"S Damonom..."

Love is my Enemy-13. Kapitola

25. února 2011 v 17:16 | Domcikee & Kiki |  LIME
13.Kapitola
"Ideme?" Vôbec sa nepohol. Asi sa prilepil ku gauču. Luskla som mu pred ksichtom a konečne začal reagovať.
"Ideme?"
"Jasné." Dvihol sa a chcel ísť dole schodmi, no zastavila som ho.
"Počkaj. Poďme radšej von oknom. Nechcem aby nás sestra načapala." Prikývol a ja som už otvárala okno. Zdvihol ma do náručia a skočil von.
"Bolo to nutné?"
"Mohla si si ublížiť." No už len ja zajko. Prevrátila som očami a chytila ho za ruku.
"Takže kam ideme?"
"Do jedného klubu." No super. A ja že budeme osamote.
"A bude tam veľa ľudí? Už som normálne hladná!" Pohrozila som a rýchlo zmenil názor. Mala by som ísť niekedy na nejaký kásting. Vôbec som totižto nebola hladná, len som chcela byť s Damonom osamote. Veď viete ako to myslím.
"Dobre. Tak ideme ku nám."
"Do rezidencie? Bude tam aj Stefan a Elena?" Bola by sranda. Išli by sme do štvorky.
"Prečo?" Pozeral sa na mňa, akoby som im chcela ublížiť. Veď v podstate to pravda je, len nie teraz.
"Mala som takí nápad."
"Počúvam." Trochu sa ku mne priblížil. Vlastne nie len trochu. Cítila som ako mi dýcha na krk.
"To nie je pre tvoje uši." Pobozkala som ho na líce a radšej som nastúpila som jeho auta. Mal čierne Ferrari. Nič extra. Moje Porshe je lepšie. Sadol si za volant a vyrazil.
XXX
"Dáš si niečo na pitie?"
"Elena by postačila." Krásne som sa usmiala. Ignoroval moju poznámku a išiel mi naliať whisky. Bože ten má ale sexy zadoček. Otočil sa a už mi podával pohár whisky. Sadol si do kresla a ja som len stála.
"Sadni si."
"Dobre. Ty si to chcel." Myslel tým to že si mám sadnúť na vedľajšie kreslo, no ja som chcela provokovať. Sadla som s na neho obkročmo. Zase skamenel. To bude robiť stále? Už ma to nebaví. Vypila som tú trochu whisky a hodila pohár do ohňa. Damon na mňa len s úžasom pozeral.
"Hovorili mi, že si drsný. Kde je ten Damon? Chcela by som ho spoznať."
"Takže ty chceš Damona?" Šibalsky sa usmial. Konečne bude sranda.
"Jop."Pobozkal ma. Cítila som, akoby mnou prechádzal elektrický prúd. Bolo to zvláštne, ale páčilo sa mi to. Naše bozky sa stále prehlbovali. Chcela som to okoreniť, tak som ho pohryzla do spondej pery. "Au."Zasyčal. Oblizla som mu spodnú peru a začala som piť. Krv bola sladká, takú som ešte nepila. Potom som si nechtom prerezala pokožku na krku pri tepne a priložila som mu tam pery. Začal piť a veľmi hltavo. Nevedel sa nabažiť. Vtedy som cítila jeho pocity, myšlienky. Videla som všetko to čo on. Vymieňali sme si krv. Potom ma zobral do svojej izby. Bola celkom fajn. Pritlačil ma ku stene a začal ma vášnivo bozkávať. Taký pocit som ešte do dnes nemala a to som na svete už 606 rokov. Mal prevahu, lebo som bola pritisnutá ku stene a to sa mi nepáčilo. Chytila som ho a zhodila ho na posteľ. Taký sex som už dávno, vlastne nikdy nezažila. Mal niečo do seba. Ráno som sa prebrala na niečí krik. Vstala som a išla dole. Najprv som si však obliekla Damonove tričko a nohavičky. Dole bol Stefan, Caroline a Elena.
"Ahojte." Pozdravila som ich a išla do chladničky. Otvorila som ju a bola tam len zelenina. To si zo mňa robia prču? Kde je krv? Zase som prešla okolo nich a išla do pivnice či čo to bolo. Bola tam chladnička a..mučiareň? Zacítila som aj železník. Pozrela som sa tam a fakt tam bol. Ale veď je to pre nich jed. Prečo by ho pestovali? Otočila som sa a zamierila som si to ku chladničke. Otvorila som ju a bola tam krv. Zobrala som si balíček a ešte jeden pre Damona a išla za ním. Otvorila som ho a začala piť. Prešla som okolo Eleny a ona na mňa len zírala.
"Nenechajte sa rušiť." Obišla som ich a už som bola v Damonovej izbe. Damon už bol hore. Hodila som mu balíček.
"Bré ránko a dobrú chuť."
"Kde si bola?" Podišla som ku nemu a sadla si tesne vedľa neho na posteľ.
"Preskúmať raňajky."
"A čo si zistila?"
"Že jete zeleninu a máte mučiareň so železníkom a že keby som si dala Elenu na raňajky, asi by si ma ty a Stefan v láske nemali. Mýlim sa?" Nič nehovoril a to sa mi už prestávalo páčiť. Dala som si dole jeho tričko a obliekla si svoje veci.
"Čo dnes podnikneme?"
"Teraz idem domov za sestrou a potom idem do školy."
"Nevyhodili ťa?"
"Čo? Mňa? Veď ja som anjelik." Dala som mu ešte jeden bozk.
"A tvoja sestra je tiež to čo ty?"
"Nie ona nie. Len ja. Ona vlastne ani nie je moja sestra. Je nevlastná." Toto som nechcela povedať. Veľmi ma to bolelo, ale nechcela som ju prezradiť. Stačí, že som ja.
"Aha. A koľko máš rokov?"
"Také veci sa nehovoria."
"Si omnoho silnejšia ako Rose, tak predpokladám, že máš viac ako 500."
"Ideš na to dobre. A ty si poznal Rose?"
"Áno."Povedal smutne a to sa mi nepáčilo. Ďalšia vec ktorú vypáčim z Katherine. Chudák ona. Ale čo už. Ona bola zradkyňa. Bude to musieť urobiť.
"Ja idem maj sa." Posledný krát som ho pobozkala a išla som preč. Domov som sa pobrala pešo. Trvalo mi to asi 30 sekúnd kým som prišla domov.
"Kayla? Si hore?" Pozrela som sa ku chladničke a bol tam niekto. Zatvorila ju a pozrela sa na mňa.
"Ahoj."
"Katherine." Kurva ešte je tu?