Beautiful Holidays- 32.Kapitola

23. února 2011 v 18:34 | admin-Domcikeee |  BH
Sedeli sme tam a pozerali sa do ohňa.
32.Kapitola
"Ako sa z tade dostaneme?" Nečakala som odpoveď, no ona prišla.
"Zlatko fakt neviem." Povedal Ian už unavene. Po pár minútach zaspal. Vlastne všetci zaspali. Angela spala v Chrisovom náručí lebo jej bola zima a ja som bola v Ianovom náručí. Ian už spal. Bol krásny anjelik. Ja som sa ešte hodnú chvíľu pozerala do ohňa, no aj mňa zmohla únava. Snívalo sa mi o tej nehode. Nejak som len dúfala, že všetko čo sa stalo, bol len zlý sen. Otvorila som oči a zistila, že je to realita. Krutá realita. Ležala som na pláži v Ianom náručí. Boli sme až priveľmi tesne pri sebe. Nemal ísť za mnou. Nemusel tu tvrdnúť. Mohol byť v Atlante a užívať si života. Milujem ho , ale nechcem aby trpel. Viem si predstaviť, ako bude Kevin vyvádzať. Vtedy som dostala úžasný nápad. Vysielačka! Dvihla som sa na nohy a behala smerom do džungle. Nejak som dúfala, že si pamätám cestu ku lietadlu a naspäť, ale bol to omyl. Netušila som kde som. Všade okolo boli liany a stromy. Zrazu som niečo začula. Bola som opatrná a úplne som stíchla. Spoza stromu vyšiel tiger. Kurva, čo budem teraz robiť? Stúpol mi adrenalín a môj strach zmizol. Bolo to zvláštne. Premýšľala som ako ho odlákať. Ako dieťa som pozerala s otcom rôzne programy "Ako prežiť v divočine" a to mi pomohlo. Opatrne som zobrala drevo, čo som mala po ruke a zapálila ho. Začalo horieť. Chytila som ho za koniec kde nehorelo a smažila som sa tým drevo tigra odohnať. Pomaly cúval, ale víťazstvo nebolo ešte na mojej strane. Keď som ho už nevidela, uháňala som obrovskou rýchlosťou preč. Už som nevedela dýchať, tak som sa musela zastaviť. Predo mnou bol vodopád. Super. Vošla som do vody a ovlažila som sa. Voda bola studená, ale v tom teple bola príjemná. Zaplávala som si a počula som krik.
"Simone!" To bol zrejme Chris.
"Tu!" Po chvíli som zbadala Chrisa. Bol oproti mne. Vyšla som z vody a on začal cúvať. Najprv som ho nechápala. Pozrela som sa za seba a pod nohami som mala obrovského hada. O môj bože! Nevedela som čo mám robiť. Obtočil sa mi okolo nohy, ale ja som sa vyvliekla a bežala ako som len vedela. Chris išiel za mnou. Pozrela som sa či ide za mnou a vtedy som sa potkla. Bol to prudký náraz. Udrela som si hlavu. Chytila som sa boľavého miesta rukou a zacítila som niečo mokré. Pozrela som sa na ruku a uvidela som krv. Moju krv. Prišlo mi pri tom pohľade veľmi zle a aj sa mi zatočila hlava. Chris si kľakol vedľa mňa a pozrel sa mi na ranu na hlave. Trebalo to vyčistiť. Zdvihol ma do náručia a niesol. Kráčal hodnú chvíľu a mne nedalo sa nespýtať.
"Chris kde to sme?"
"Momentálne alebo všeobecne?"
"Aj aj."
"Momentálne blúdime. Vôbec neviem kde sme. A všeobecne sme na nejakom opustenom ostrove." Trvalo mi kým som zistila význam jeho slov. My blúdime?
"Takže nevieš kde sme?"
"Ani zďaleka."
"Chris ja sa bojím."Položil ma na kmeň stromu a zobral mi ruku do jeho.
"Neboj sa. My sa stade dostaneme. Teraz musíme nájsť lietadlo. Podľa neho sa budeme orientovať." Postavila som sa a pokračovali sme v ceste.
"Poďme kecať. Veľmi sa nudím. Prosím." Navrhla som.
"A o čom?"
"Daj dajaký vtip."
"Priemerný plat Američana je 6000 dolárov. Za stravu, nájomné, elektrinu, plyn a vodu, kultúru, benzín a ostatné nevyhnutné náklady vydá mesačne približne 4000 dolárov. Čo urobí s tými 2 000 dolármi, o to sa vláda nestará. Priemerný plat Nemca je 4000 mariek. Za stravu, nájomné, elektrinu, plyn a vodu, kultúru, benzín a ostatné nevyhnutné náklady vydá mesačne približne 2500 mariek. Čo urobí s tými 1500 markami, o to sa vláda nestará. Priemerný plat Slováka je 9000 korún. Za stravu, nájomné, elektrinu, plyn a vodu, kultúru, benzín a ostatné nevyhnutné náklady vydá mesačne približne 11000 korún. Kde zoberie tých 2 000 korún, o to sa vláda nestará."
"To si kde počul?" Šúľala som sa na zemi od smiechu. Dostala som taký záchvat, aký som už dávno nemala.
"Prosím daj ešte ďalšie." Chris bol totiž expert na vtipy. Vedel podľa mňa úplne všetky aké len existovali.
"No dobre. Na Slovensku sa vyhlasujú výsledky súťaže v kategóriách najkrajší, najsilnejší a najškaredší človek. Z miestnosti vide Snehulienka a hovorí: "Vedela som, že som najkrajšia na svete." Neskôr z miestnosti vide Herkules a povie: "Vedel som, že som najsilnejší na svete. Nakoniec z miestnosti vide Kvasimódo a hovorí. "Boha, vie mi niekto povedať kto je Kloeparta z Turca?"
"Ty si proste kráľ vtipov. Skade ich berieš?" Už druhý záchvat. Už ma boleli ústa a brucho od toľkého smiechu.
"Poznám ešte jeden. Chceš počuť?"
"Chris, ty poznáš všetky. Jasné že chcem. Že váhaš."
"Ide zajac lesom a kričí:
- Prefikol som levicu!
Stretne vlka a vlk na to:
- Počúvaj zajac, zmĺkni. Chceš, aby to počul lev? A okrem toho ti aj tak nikto neuverí!
Zajac beží ďalej a kričí:
- Prefikol som levicu! Prefikol som levicu!
Stretne medveďa a ten mu vraví:
- Zajac, zavri klapačku. Lev to bude počuť, nasere sa a problémy budeme mať všetci! A okrem toho ti aj tak nikto neuverí!
A zajac akoby nič:
- Prefikol som levicu! Prefikol som levicu!
Náhle sa objaví lev. Rozzúrený na najvyššiu mieru naháňa zajaca. Zajac náhle skočí do deravého kmeňa stromu. Lev ide za ním, ale akosi sa zasekne. Zajac obíde leva, blíži sa k nemu odzadu, rozhliada sa okolo, rozopína si poklopec a vraví:
- No, tak toto mi už naozaj nikto neuverí..." Tak tento bol naj. Celú cestu sme si hovorili vtipy. Teda hovoril ich Chris, ja som len počúvala a smiala sa. Tie vtipy nemali chybu. Blúdili sme džungľou keď sme narazili na Iana a Angelu. Keď som zbadala Iana, vrhla som sa do jeho náručia. Zdvihla som hlavu a vášnivo som ho pobozkala. Už som si myslela, že ho neuvidím. V ten moment mi prišlo zle. Ajaj. Odtiahla som sa od neho a išla za strom. Ian bol hneď pri mne a držal mi vlasy. Bol zlatý, ale prečo to robí? Veď on nevie, že je otcom. Podal mi fľašu kde bola voda a vypláchla som si ústa.
"Prečo ste zmizli?" Pýtal sa ma Ian
"Ja som chcela ísť do lietadla no a nejak som zablúdila. Potom som narazila na Chrisa a túlali sme sa tu spolu. A nakoniec sme natrafili na vás." Vysvetľovala som im situáciu a vtedy som si uvedomila.
"Kde je lietadlo?"
"Dosť ďaleko. Prečo?"
"Musíme tam ísť. Mám nápad." Povedala som a chytila som Iana za ruku.
"Ale lietadlo je opačným smerom." Ian sa na mne veľmi bavil.
"Tak poďme opačne!" Zavrčala som a už som ho ťahala za sebou.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama