Březen 2011

New life-24.Kapitola

30. března 2011 v 20:02 | Kiki |  NL

24. kapitola
Nakoniec Cassie pustili domov. Doktor jej nakázal odpočívať a žiadne párty. To bude pre ňu mučenie. Dokážem si predstaviť jej výraz. Sedela som na sedačke zatiaľ, čo Ian bol vnútri a Nick boh vie kde. A bolo mi to jedno. Zrazu z izby vyšiel Ian.
"Kika, mohol bo som vziať Cassie ku mne domov?" opýtal sa ma.
"Prečo sa to pýtaš mňa?" zasmiala som sa.
"Lebo si jej najlepšia kamarátky," odpovedal mi a tak som nakoniec prikývla. Nechcelo sa mi čakať na Nicka a tak som šla domov sama. Pešo cesta trvala len krátko. Otvorila som dvere do domu a zasvietila. Vyzula som si topánky a zabrala ich do ruky. Otec ešte nebol doma. Asi tam musel zostať a riešiť to, čo vždy. Prácu. Išla som do svojej izby. Topánky som hodila na zem a išla do kúpeľne. Odmaľovala som sa a vošla pod sprchu. Osprchovala som sa a potom vyšla von. Obliekla som si pyžamo, vysušila si vlasy a išla do postele. Ľahla som si a zobrala si do ruky zošit s notami.
Škoda, že moja gitara ostala na Slovensku. Tak rada by som si znova zahrala. Otvorila som ho. Bolo tam mnoho piesní. No len pár bolo odo mňa. Nepísala som veľa. Len keď ma niečo napadlo. No teraz ma nenapadlo nič. Odhodila som ho. Nakoniec som skončila pri mojej obľúbenej knižke. Asi v polke mi prišla sms-ka. Pozrela som sa na hodiny. Bolo za desať minút dvanásť. Komu to šibe... Zobrala som mobil do ruky a otvorila tú sms-ku.
Kika, dúfam, že som ťa neprebudil. Ak áno, tak prepáč. Chcem len, aby si prišla k jazeru, čo je neďaleko za tvojim domom. Viem, že je neskoro, no príď. Prosím... N.
Bože, prečo tak neskoro... Pomyslela som si a postavila sa. Neviem prečo, no chcela som tam ísť. Obliekla som si rifle, tielko a na to dlhý svete. Učesala som sa a obula si botasky. Pomalým a tichým krokom som išla dole. Možno už je otec doma, tak ho nechcem prebudiť. Vyšla som von a išla k tomu jazeru. Na oblohe svietil mesiac v splne. Došla som až k tomu jazeru. Zrazu mi niekto zakryl oči.
"Nick, daj tie ruky okamžite preč!" Ruky z mojich očí zmizli a ja som sa otočila. Stál tam... Nick. Ako inak.
"Ahoj," zasmial sa.
"Ahoj, tak prečo si ma sem dotiahol?" opýtala som sa.
"Len tak, je krásny večer..."
"Kôli tomu som sem išla?!" povedala som pohoršene.
"Nie len kôli tomu. V klube si mi neodpovedala," šepol.
"A na čo také som ti mala odpovedať?" opýtala som sa nechápavo, aby som zmenila tému. No jeho to neodradilo.
"Povedal som ti, že ťa mám radšej ako kamarátku a ty si nič nepovedala," vysvetlil mi.
"Ja, ale neviem čo ti mám povedať..." snažila som sa z toho vykrútiť.
"Je to jednoduché. Máš ma radšej ako brata svojej kamarátky?" opýtal sa.
"Nick... áno mám ťa rada viac..." priznala som. Moje pocity boli zmiešané. V hlave sa mi striedali dve osoby. Nick... a Paul. Krista?! Prečo ja?
"No vidíš. A je ešte jedna otázka. Dokázala by si mať so mnou niečo viac?" Ach jaj...
"Nick... ja..." nevedela som, čo povedať.
"Nehovor zatiaľ nič," šepol a... pobozkal ma. Jeho bozky so mnou robili divy. Bol to najkrajší pocit v živote. Vôbec som nevedela prečo som do toho zatiahla aj Paula. Však on je herec... mňa by si ani nevšimol a navyše má priateľku. Bola som hlúpa. Na jednej strane by sa mi to páčilo, no na druhej je Nick s tým, že je to oveľa reálnejší vzťah. No otázne je... cítim k Nickovi viac než si dokážem pripustiť?! Odpoveď je jasná. Cítim omnoho viac...

Love is my Enemy-65 Kapitola

30. března 2011 v 20:01 | Domcikee & Kiki |  LIME

65.Kapitola
Išla som sa prezliecť. Obliekla som si čierno rúžové sexy plavky. Na to som si dala kraťasy a mikinu. Vtedy mi zazvonil mobil. Pozrela som sa. Bol to Damon. "Už je neskoro Damon. Nechcem ťa už vidieť." Povedala som si pre seba. Balila som nejaké veci ku bazénu, keď mi zase zazvonil mobil. Bola to však sms-ka. Boli dve. Jedna od Stefana a druhá od Damona. Najprv som otvorila od Stefana.
Ahoj Vicky.
Idem za vami. Práve som na letisku. V akom ste hotely?
Stefan.
Hneď som mu aj odpísala.
Sme v hotely The Standard. Príď. Už vidím Kaylu ako sa poteší.
Vicky. J
Stlačila som tlačidlo odoslať. Potom som si pozrela sms-ku od Damona.
Láska prosím vráť sa.
Prepáč mi to.
Milujem ťa.
Nie. Už nechcem. Nechcem viac trpieť. Už nikdy. Zobrala som veci a mobil som vypla. Išla som do Kaylinej izby a dali sme Bena a Taya do kočíka. Kayla potom pri bazéne rozprestrela uteráky a sadli sme si. Otočila som sa a zbadala som Stefana. Nastal čas sa vzdialiť. Zobrala som Bena do bazéna. Chcela som zobrať aj Taya no krásne spinkal a nechcela som ho budiť. Ešte som sa otočila a žmurkla na Kaylu. Asi ma raz zabije. No čo už. Vošla som do bazéna a pomaly som dávala Bena do bazéna. On sa krásne smial a tľapkal po hladine bazéna. Chytila som ho okolo pásu a posadila ho na schodík. Bol strašne zlatunký. Hrala som sa s ním, keď do mňa niekto narazil zo zadu. Otočila som sa uvidela som ho.
"Ahoj. Prepáč nechcel som."
"To je v poriadku." Ten chalan bol fakt pekný a sexy v tých plavkách.
"Som Thomas. A ty?" Normálne si ma prezeral. Bože. Čistí chalan!
"Ja som Vicky. Teší ma. A toto je Ben." Zobrala som si ho na ruky. Krásne sa na neho usmial.
"Ahoj Ben. Takže si už mamina?"
"Jop."
"A kde je tatino?"
"Jeho mi ani nespomínaj. Už ho nechcem ani vidieť."
"Ou aha." Začali sme sa tam rozprávať. Veľmi dobre sme si rozumeli. Cítila som že má tajomstvo, ale veď kto nie.
"Dnes je tu v hotely diskotéka. Nešla by si?"
"Ja neviem.... Alebo vieš čo? Áno. Nebudem sa predsa trápiť."
"Tak to je super. Akú máš izbu?"
"315."
"Okej prídem po teba tak o 23:00?"
"Jop to bude dobré."
"Okej teším sa." Rozlúčili sme sa a ja som išla ku Kayle. Pozrela sa na mňa vražedným pohľadom. Normálne som v jej videla v očiach ako mi hovorí:" No počkaj! Ja ti to vrátim!" Toto nie je dobré. Stefan tam sedel.
"Nejdeme na obed? Som už fakt hladná. Teda ak viete čo tým myslím." Ozvala som sa.
"Vy len choďte. Ja tu ostanem s malými." Povedala Kayla. Niečo mi tu nesedí! Veď aj ona musí byť hladá! Čo sa to tu deje? Stefan sa zdvihol a ja som si obliekla kraťasy. Mikinu som si nezobrala, lebo mi bolo horúco. Bena som dala do kočíka. Hneď ako som ho položila zaspinkal.
"Fakt nechceš ísť aj ty?"
"Nie. Ja tu ostanem. Choďte." Postavila som sa a spolu so Stefanom sme išli mimo hotela. Vošli sme do jedného klubu a sadli sme si do boxu. Stefan nechcel piť ľudskú krv no ja som neodolala. Keď prišiel ku nám čašník, hneď som ho vycucala.
"Konečne." Povzdychla som si. Stefan sa na mne náramne zabával.
"Prečo? Nepila si dlho?"
"To si vystihol." Usmiala som sa a odhodila bezvládne telo od seba preč.
"Takže? Ako to dopadlo?"
"Len sme sa rozprávali. A môžeme uskutočniť ten plán."
"To som rada. Kedy?"
"Dnes o 23:00."
"Okej. Súhlasím." Tľapli sme si a objednali si drink. Teda Stefans i objednal nejaký drink. Ja som si dala whisky. Stefan sa vrátil ku Kayle a ja som išla všetko pripraviť. Sľúbil mi, že dá pozor na Kaylu aj na malých. Na recepcii som si zobrala kľúč od strechy. Vyšla som hore a pripravovala som veci. Ozdobila som to miesto ružami a svetielkami. Dala som tam posteľ. Neviem ani ako, no podarilo sa. Dala som tam obliečky a naň som posypala lupene ruží do tvaru srdca. Potom som tam dala stôl a odniesla tam chody. Všetko bolo pripravené. Pozrela som sa a vedela som, že sa mi to podarilo. Už ich iba tu dostať. Zavrela som dvere a išla ku bazénu. Oni tam už neboli a to bolo dobre. Okolo išla jedna paní. Schytila som ju a ovplyvnila.
"Dnes mi postrážite deti. Budete na nich dávať pozor a chrániť ich vlastným životom."
"Postrážim vám deti..."
"Budete robiť všetko čo vám poviem."
"Budem robiť všetko čo poviete." Zobrala som ju do izby.
"Ostaňte tu." Vošla som do izby Kayly. No asi som nemala. Bozkávali sa. To im trvalo. Konečne! Rýchlosťou svetla som zobrala malých a odniesla ich do izby kde už bola pestúnka. Chlapcov som dala do postieľky a ja som sa išla pripraviť. Dala som si sprchu a namaľovala som sa. Obliekla som si top, ktorý mi odhaľoval pupok aj plecia. Potom som zvolila čierne kraťasy. Potom som si dala ešte nejaké doplnky. Vtedy niekto zaklopal. Otvorila som. Bola tam...Damon? Pozrela som sa na neho a pohltil ma smútok. Zatreskla som mu dvere pred nosom. Klopal, búchal no ja som mu nemienila otvoriť. Zobrala som mobil a napísala Kayle.
Prečo si ma zradila? A ja že sme sestry, ktoré si rozumejú.
Vicky.
Ben spinkal a Tay plakal. Zobrala som ho na ruky.
"Mama ide na výlet. Ostaň tu a počúvaj. Dobre zlatíčko?" Vyskočila som z 15 poschodia. Nič to nebolo. Ne raz som skákala z takej výšky. No to som ešte nevedela na koho narazím...

Love is my Enemy-64. Kapitola

30. března 2011 v 20:00 | Domcikee & Kiki |  LIME

64. kapitola
"Idem s tebou," povedala som Vicky hlasom, ktorý som používala vtedy, keď sa pre niečo rozhodnem a nehodlám sa vzdať. Predsa nenechám svoju sestru samú... hlavne, keď neviem, čo sa stalo. Poznám ju dosť dobre na to, aby som nevedela, že niečo na sto percent vyvedie. Anjelik to rozhodne nie je. Rýchlo som vyšla z izby a začala baliť. Vicky zatiaľ rezervovala letenky a balila veci malým. Dúfala som, že Stefanovi nepovie ani muk o tom kam ideme. Potom sme dali kufre do auta a ja som zobrala na ruky Bena, ktorý sladko spinkal. Do Los Angeles bola cesta dosť dlhá.
Do hotela som došli len tak, tak. Zobrali sme si dve izby. Vicky bude s Tayom a ja s Benom. Nechcela som, aby bola na obidvoch sama aj keď dosť dlhú dobu protestovala až nakoniec podvolila. Vošli sme do izieb, ktoré boli hneď vedľa seba. Ešte pred tým sme než sme rezervovali hotel, tak sme ich poprosili, aby v izbách bola aspoň jedna postieľka. Uložila som Bena a vybalila si veci. Upírskou rýchlosťou to netrvalo dlho.
Keď som bola hotová, tak som si dala sprchu a prezliekla sa. Obliekla som si letné modré šaty a sandále. Namaľovala som sa a prečesala si vlasy. Vyšla som z kúpeľne a pozrela sa na malého. Už mal otvorené svoje krásne očka. Zobrala som ho na ruky. Vtom však niekto zaklopal. Išla som k dverám a otvorila... stál tam Deren. Bena som si pritiahla bližšie k sebe.
"Čo tu robíš?" zasyčala som na neho.
"Zlato, prišiel som za tebou," usmial sa.
"Tak vypadni. Ja o to nestojím!"
"Vieš aká si krásna s tou pijavicou v ruke."
"Ak nechceš, aby som ti ublížila, tak vypadni!" pohrozila som mu a ďakovala Bohu, že v rukách držím Bena.
"Odídem, ale vrátim sa," usmial sa a odkráčal preč. Zavrela som dvere a išla prezliecť Bena do niečoho letnejšie ho. Práve v tej chvíli vošla dnu Vicky s Tayom, pretože mala kľúč aj od mojej izby, tak ako ja od tej jej.
"Kayla? Stalo sa niečo?" spýtala sa.
"Bol tu Deren," vysvetlila som jej.
"Čože?! Čo tu robí?"
"Neviem..." šepla som. Potom malých nakŕmila. Zatiaľ čo ja som hľadala nejaké plavky. Pretože Vicky chcela ísť k bazénu, ktorý je pri hoteli. Nakoniec sa mi podarilo jedni nájsť. Boli dosť odvážne a sexi. Fialové s čiernymi šnúrkami. Obliekla som si ich a na ne dala šaty, ktoré som mala pred tým na sebe. A dala som si ešte tmavé slnečné okuliare s bielim rámikom. Vicky sa potom išla prezliecť.
Keď bola hotová, tak sme ich zobrali na ruky a dali ich do kočíka pre dvojičky. Ja som mala v rukách ešte tri uteráky. Pri bazéne som ich rozprestrela. Sadli sme si. Po chvíli sa Vicky vybrala do bazéna. Nenápadne na mňa žmurkla a ja som to jej gesto vôbec nepochopila. Zrazu mi niekto prikryl rukami oči. Ucítila som tú najkrajšiu vôňu na svete. Keď sa po chvíli ruky vytratili, tak som sa otočila... a uvidela som...
"Čo tu robíš, Stefan?"

New life-23.Kapitola

30. března 2011 v 19:45 | admin-Domcikeee |  NL

23.Kapitola
Prebudila som sa na nejaké hlasy. Otvorila som pomaly oči. Bol to lekár a Nick. Vyhnal ho z tadiaľto a potom prišiel ku mne.
"Ako sa cítite slečna?"
"Bolí ma hlava a som trochu slabá."
"To je jasné."
"Čo sa stalo?"
"Odpadli ste."
"Čo mi je?"
"Odpadli ste lebo ste boli dehydrovaná a vyčerpaná. Nič to nie je. Teraz len budete musieť povinne piť každú hodinu pohár."
"Takže môžem ísť teraz domov?"
"Áno a máte odpočívať. Žiadne žúry v najbližšej dobe. Budete to mať povinné."
"Ďakujem." Posadila som sa a pomaly som sa postavila. Doktor odišiel a ja som sa išla opláchnuť do kúpeľne. Niekto vošiel dnu do nemocničnej izby.
"Som v kúpeľni." Zohýnala som sa nad umývadlom. Trochu sa mi ešte točila hlava.
"Si v poriadku?" Podišiel ku mne a objal ma. Bol to Ian. Ale prečo? Prečo je ku mne taký?
"Áno som v pohode. Čo ty tu?" chcela som sa otočiť no podlomili sa mi kolená. Spadla by som keby ma nechytil.
"Takže v pohode hej? Si v nemocnici a aj tu klameš."
"Ja neklamem."
"To si čistá ty." Odtiahla som sa od neho a pokúšala som urobiť krok do izby. Nohy ma zase zradili. Ian ma tentoraz chytil len tak tak. Zodvihol ma do náručia a položil ma až na posteli.
" Budeš musieť oddychovať."
"Už ma vidíš." Pošepla som.
"To si píš že hej."
"Nemám papier. Práve došiel."
"Takže ti už nič nie je. Si to ty."
"Ja som neodišla."
"Bál som sa o teba keď si mi odpadla v náručí."
"Okej. Neboj sa. Už v tvojom náručí nebudem." Odfrkla som.
"Zase klameš."
"A to máš skade?"
"Keď som pri tebe srdce ti bije o sto šesť. A celá sa chveješ. Tvoje telo túži po mojom."
"Nie. To nie je..." Dnu do izby vošla Kika. Moja záchrana.
"Kika!" Posadila som sa a chcela som ísť za ňou no Ian ma naspäť nasáčkoval do postele.
"Cassie. Ako sa cítiš."
"Tak ako nikdy." Usmiala som sa.
"No tak to iste."
"Ale veď ja som v tom nevinne."
"Ty? Dovoľ mi sa zasmiať." Povedal Ian. Škaredo som sa na neho pozrela a normálne som zavrčala.
"Môžeš ísť domov?"
"Jasán." Zase som sa chcela ísť postaviť, no Ian mi to nedovolil.
"Ian. Chcem ísť domov. Láskavo ma pusť."
"Okej Zoberiem ťa."
"Nie to.." Už ma zdvihol. Zase som bola v jeho náručí.
"Ian pusti ma."
"Tudle nudle. Nepohneš sa stade ak ťa nezoberiem ja."
"Kika..." Prosila som ju očami no ona sa na nás zrejme bavila.
"Tu nič nie je smiešne!" Zase som zavrčala.
"Ale áno je." Úplne spustila rehot. Nech si ma nepraje! Ian ma odniesol až ku nemu do izby.
"Neviem či si si všimol no ja bývam oproti."
"Ja viem." Šibalsky sa usmial a to neznamenalo nič dobré.
"A? Ian chcem ísť domov. Ináč budem kričať." Upozornila som ho.
"Tak to ťažko. Si môj väzeň."
"ČO?"
"Ako si počula. Nepohneš sa stadiaľto. A dokonca mám povolenie tvojej kamarátky Kiki a tvojho brata. On to uhrá pred tvojou starkou."
"Nech si ma neprajú. A oni si hovoria moji priatelia?"
"Lenže ja mám tajnú zbraň."
"A to už akú?" pritiahla som ho ku sebe a začala som ho žiadostivo bozkávať. Chytil sa! A teraz druhá fáza. Skončili sme obaja na posteli. Prekotila som sa na neho a sedela som na ňom obkročmo. Dala som mu dole tričko. Bozkávala som mu krk a pomaly som išla nižšie. Povzdychol si keď som bola v oblasti bruška.
"Tak čo? Môžem ísť domov?"
"Potom čo si práve urobila? Ani náhodou." No do riti! A ja že ma len naťahuje! Zliezla som z neho a zavrela som sa v jeho kúpeľni.
"Cassie otvor."
"Ani nápad." Sadla som si do kúta a oprela som sa o stenu. Sedela som tam už hodinu a Ian stále otravoval nech otvorím. To iste. Už len jemu, keď nadržaný.
"Cssie prosím otvor mi.
"Ian čo na slove NIE nerozumieš?"
"Ja také slovo nepoznám."
"Tak ho spoznaj." Bola som smädná. Zdvihla som sa a išla som sa napiť z umývadla. Zase som sa zošúchala dole na zem a sedela som tam celé hodiny. Mala som pocit že už je okolo pol noci a vonku bol kľud. Pomaly som otvorila dvere. Nakukla som von a uvidela som ako Ian sladko spí. Bol zlatý a ja som bola tiež veľmi unavená. Keďže tam bola len jedna posteľ, ľahla som si vedľa neho na kraj postele. On sa pomrvil a pritiahol si ma ku sebe. Ležali sme tesne vedľa seba a tak som aj zaspala.

New life-22.Kapitola

29. března 2011 v 20:01 | Kiki |  NL

22. kapitola
Neviem prečo, no keď bol pri nás Ian, tak sa správala inak. Bolo to vidno v jej pohyboch, výrazy proste na nej celej. Casssie ma vytiahla tancovať. Pridali sa k nám aj Ian s... Paulom! Bože, bolo také príjemné, keď bol tak blízko mňa. Keď začali hrať sladáky, tak som sa zrazu ocitla v Paulovom náručí.
"Som rád, že ťa znova vidím," povedal.
"Aj ja," usmiala som sa.
"Si krásna, vieš to?"
"To robia tie šaty," vysvetlila som mu.
"To nie je šatami, je to tebou. To aká si vnútri," pošepol mi do ucha. Keby len vedel, že nie všetko je tak ako vyzerá. Vtom som to však uvidela. Cassie sa bavila s... Nickom. No to mi chýbalo. Čo mu asi tak poviem? "Ahoj, prepáč, že som zdrhla, nezopakujeme si!" To asi ťažko. Som v riadnej kaši. Otočila som hlavu, aby som sa nemusela dívať ich smerom. Paul si ma pritiahol k sebe ešte bližšie. Bol to neskutočný zážitok. Zrazu sa niekto za nami objavil. Samozrejme, že to bol Nick.
"Ahoj, Kika," pozdravil ma a ja som sa odtrhla od Paula.
"Ahoj, Nick," odvetila som mu.
"Ty si?" spýtal sa Paula.
"Paul," povedal a podal mu ruku. Vtom som si všimla Cassiein prosiaci pohľad. To ja potrebujem pomoc nie ona!
"Môžem si ju na chvíľočku požičať?" opýtal sa Nick.
"To je na nej," povedal, no ja som mu v hlase počula tón, ktorý naznačoval, že najradšej by ma nikomu nedal. Ale to je len chabá predstava. Nick ma moju odpoveď nečakal a chytil ma za ruku. Ťahal ma kúsok ďalej od Paula. Potom si ma pritiahol k sebe. Boli sme na sebe úplne nalepený. Ach jaj!
"Som rád, že si sa vrátila," šepol mi zvodne do ucha.
"Nick, to čo sa stalo je minulosť," povedala som mu jasne.
"Ja si to nemyslím," nedal sa prehovoriť.
"Tak to je potom tvoj problém?" odvrkla som.
"Kika, viem, že na to nedokážeš zabudnúť. Keď sa ťa dotknem, tak sa chveješ..." povedal a urobil tak. Ja som sa naozaj... zachvela.
"Keď som blízko pri tebe, tak ti srdce bije ako o život..." Moje srdce ma nechalo vtom samú.
"Si ľahko čitateľná," zasmial sa.
"Nick, ja neviem o čo ti ide. No druhý krát tú istú chybu neurobím," hovorila som pomaly a zreteľne, aby pochopil.
"Chyba? Tak sa to teraz volá?!"
"Nick, prečo mi to robíš?"
"Čo ti robím?" opýtal sa nechápavo.
"Všetko komplikuješ, nemôžeme byť zase priatelia?" spýtala sa ho.
"Nie, nemôžeme," zašepkal.
"Prečo?"
"Pretože... ťa mám radšej ako "kamarátku"...!" Možno by som nejako zareagovala, no nebol čas. Pretože som uvidela ako Cassie odpadla a Ian ju zachytil. Neváhala som sa išla tam. Prišla som k nim. Ian zobral Cassie vonku. Išla som s ním. Aj Nick, samozrejme. Nakoniec sme zavolali sanitku. Prišla rýchlo. Nick išiel s ňou a mňa odviezol Ian. Hneď sme išli k nejakej sestričke a opýtali sa na ňu. Povedala nám, že je v izbe 316. Vzápätí sme išli tam. Nick sedel pred dverami. Prišla som k nemu.
"Čo jej je?" opýtala som sa.
"Nič vážne, bola len vyčerpaná a trocha dehydrovaná. Teraz je pri nej doktor," vysvetlil mi. Neváhala som a objala ho.
"Všetko bude v poriadku..." šepla som.

Love is my Enemy-63. Kapitola

29. března 2011 v 19:59 | Domcikee & Kiki |  LIME

63.Kapitola
Dva dni som ležala na posteli a pozerala sa na strop. Veľmi som sa nudila. Damon, Stefan a Kayla sa u mňa striedali aby som sa nenudila, no nepomáhalo to. Práve keď mál vojsť dnu Damon som vyskočila z okna a upaľovala rýchlosťou do lesa. Bola som poriadne hladná a tie žbrindy čo mi dávali mi už nechutili. Ulovila som asi 5 ľudí. Boli to od 16-23 ročné holky. Ich krv však nebola nič moc, lebo som cítila alkohol a hlavne drogy. No bola som dostačujúco nasýtená. Potom som odpratala telá a pokračovala v prechádzke. Na moje nešťastie som narazila na Derena.
"Takže už je ten parchant vonku?"
"Nie je to parchant a sú dvaja."
"Takže dve malé nové pijavice."
"Sklapni!" Zvreskla som na neho.
"No no nó. Mamina už obraňuje svoje mladé?"
"Doteraz som mala trpezlivosť no tentoraz to bolo už fakt dosť." Schytila som ho pod krkom a pritisla ho ku kmeňu stromu. Boli sme blízko seba. Chystala som sa mu práve odtrhnúť hlavu, no započula som šuchot. Niekto tu bol. Otočila som hlavu a ten hajzel to využil. Schytil mi hlavu a otočil ju ku sebe a pobozkal ma. Bol to len okamžik a odtrhla som sa. Vlepila som mu veľmi silnú facku.
"Kurva čo chceš? Neprišiel si náhodou za Kaylou?"
"Áno, no chcem sa zabaviť. Môžeme ísť do trojky čo povieš?"
"Tá facka ti asi uškodila, čo?"
"Chcem aby ste si uvedomili, že aj keď budete robiť hocičo, nikdy vás tí kreténi nebudú mať radi." U6 to nechcela počúvať. Behala som až do rezidencie. Vošla som do izby kde ma už čakal Damon. Sedel celý nešťastný na posteli. Hodil mobil na posteľ a odkráčal preč. Nechápala som prečo. Zobrala som ten mobil a uvidela som... Nie! To nie! Bola tam fotka ako sa bozkávam s Derenom. Ja ho zabijem! To čo som vtedy počula bol niekto kto nás odfotil. Rozbehla som sa za Damonom no dole už nebol. Rozhodla som sa, že ho nájdem aj keby mal byť na konci sveta. Kaylu som poprosila aby sa postarala o malých a ja som vyrazila. Bola už tma. Prešlo 5 hodín od odchodu Damona. Išla som podľa pachu no zrazu som ho stratila. Musela som ísť inštinktom. Vliezla som do lesa. Išla som hlboko. Narazila som na jednu chatku. Zacítila som pach Damona. Tak tu je. Vošla som dnu. Hneď som zamierila do izby kde mal byť, no uvidela som... Vtedy mi prasklo srdce. Damon ležal na nejakej štetke a milovali sa. Posadili sa a vtedy som si všimla že to je Katherine. Damon veľmi dobre vedel že tam som. Pozrel sa na mňa a škodoradostne sa na mňa usmial. Očami mi hovoril: "Tu máš ty štetka. Môžeš ty, môžem aj ja. Aspoň vieš ako trpím." Po lícach mi tiekli slzy. Stála som tam ako stĺp. Nevedela som sa ani pohnúť ani prehovoriť.
"Ako chceš Damon. Vybral si si. Keď to tak chceš. Zbohom." Povedala som a behala naspäť do rezidencie. Chalpci sladko spinkali. Kayla bola dole na prízemí. Vtrhla som dnu a treskla dverami. Kayla hneď spozornela.
" Stalo sa niečo?"
"Odchádzam."
"Čože? Čo sa deje?"
"Ideš som mnou či ostávaš?" Vošla som do svojej izby a hádzala som si veci do kufra.
"Ja neviem. Prečo chceš odísť? A čo Damon?"
"Toho mi ani nespomínaj!" Vošla som do izby Taya a Bena. Začala som baliť veci aj im.
"Kde chceš ísť?"
"Na dovolenku? Chcem na všetko zabudnúť a hlavne na všetkých."
"Aj na mňa?"
"Nie. Ty si výnimka."
"Už som sa zľakla."
"Ale nemusíš ísť. Ostaň tu s Stefanom. Ja potrebujem odísť, no nechcem ti zničiť život."
"A čo by som tu asi s ním robila?"
"Nooo....napadá má veľa vecí." Usmiala som sa.
"Si nechutná vieš to?" Buchla ma do ramena.
"A to veľmi dobre."
"Idem s tebou."
"Oks. Ako chceš." A už jej nebolo. Balila si veci a ja som balila veci Tayovi a Benovi. Rezervovala som letenky a mohli sme vyraziť. Ešte som napísala sms-ku Stefanovi, že ideme na dovolenku, že keď chce nech príde za nami. Zobrala som si Taya na ruky a Kayla zobrala Bena. Zobrali sme kufre a nasadli do auta. Spolu sme išli na letisko a potom do Los Angeles. Rezervovali sme si hotel a išli doň, no to sme ešte nevedeli kto tam bude a čo všetko sa nám stane....

New life-21.Kapitola

29. března 2011 v 18:32 | admin-Domcikeee |  NL

21.Kapitola
"Čo tu robíš?!"
"Ahoj." Pozdravil ma. Zatváril sa ako neviniatko.
"Ty nie si neviniatko! Čo tu robíš?"
"Prišiel som ťa pozrieť." Naklonil sa ku mne aby ma pobozkal znova no ja som bola rýchlejšia. Dala som si paplón na tvár.
"To robíš schválne?"
"A čo také?" Ozvala som sa spod paplóna. Urobil jednu vec čo som nečakala. Strhol zo mňa paplón a začal ma... štekliť?!
"Pre..st..áá..áň. Dóo..o..osť. Čo cheee...eeš..??" Na chvíľu prestal.
"Pusu."
"No tak to určite." Odfrkla som. To som asi nemala povedať. Zase ma začal štekliť. Vtedy mi na moju záchranu zazvonil mobil.
"Ian...dosť! Musím to zdvihnúť."
"Najprv pusu." Nemala som na výber. Pobozkala som ho na líce a letela som ku mobilu.
"Ahoj, Cass, neruším?" Spýtala sa.
"Jasné, že nie," Smiala som sa na Ianovom výraze. Hral urazeného, lebo som ho pobozkala na líce.
"Nešla by si so mnou a s mojim otcom na jednu párty. Budú tam aj herci z toho seriálu a mne sa tam nechce byť samej. Prosíííím..." No super. Ale ok. Nenechám ju v tom.
"Hmmm... pôjdem rada. Len vyhodím jedného zajaca von oknom," zasmiala som sa. Ian hneď spozornel.
"Okej. Za desať minút pred domom. Si moja záchrana." Povedala a hneď zložila. Iana som ignorovala. Vošla som do kúpeľne a rýchlo som sa osprchovala. Obtočila som si uterák okolo seba a nejak som dúfala že Ian je už preč.
"Ó. Toto som nečakal. Ale páči sa mi to."
"Daj si pohov zajačik. Idem na party." Otvorila som skriňu a našla som jedny úžasné šaty. Zase som vošla do kúpeľne a obliekla som si ich. Obula som si sandálovité topánky na opätku. Namaľovala somsa. Potom som si prečesala vlasy a vyšla som z kúpeľne. Ian sedel na mojej posteli.
"Si krásna."
"Ako som povedala. Daj si pohov, ale ďakujem." Usmiala som sa.
"Už by si mal ísť."
"Okej." Už mieril ku mne že ma pobozká, no ja som sa mu uhla. On to zobral žartovne a tak ma pritlačil ku dverám mojej izby. Nebolo pre mňa úniku. Pobozkal ma. Odtrhla som sa.
"Už musím. Maj sa." Otvorila som dvere a vyšla som z izby. On išiel oknom. Tak ako prišiel. Napísala som ešte Nickovi otkaz kde som a keď chce tak nech príde za nami. Vyšla som z domu a uvidela som Kiku a jej otca.
"Dobrý deň, pán Evans," pozdravila som Kikinho otca.
"Ahoj, Cassie," povedal a išiel si sadnúť za volant. Otočila som a pozerala som na Iana ako išiel pomaly zo stromu. Mala som nutkanie na neho zakričať aby spadol, no teraz by sa to nehodilo. Urobí to nabudúce. Otvorila som dvere a sadli sme si dozadu. Celú cestu sme prekecali. Nakoniec pán Evans zastavil pri nejakom klube. Vystúpili sme a pán Evans nás zastavil.
"Cassie, kde si vlastne nechala Nicka?" spýtal sa ma.
"Nebol doma, tak som mu nechala odkaz, že ak chce nech sa zastaví," usmiala som sa na neho a išli sme dnu. Hrala hudba a bolo to mnoho ľudí. Hneď sme zamierili ku baru. Posadili sa a objednali si martiny. Popíjali sme než sa za nami ozval hlas.
"Nečakal som, že sa tak skoro uvidíme," To nemyslí vážne!
"Ian..."
"Presne. Ideš tancovať?"
"A vieš že áno? Kika ideš?" Otočila som sa na ňu. Ona nemo prikývla a išli sme na parket. Zrejme som Iana vytočila. Tancovali sme tam ako o maratón. Ian sa ku nám pridal a dokonca aj Paul. Čo tu tí robia? Zrazu pustili pomalé pesničky. Schytila som prvého chalana čo bol na blízku len aby som nemusela tancovať s Ianom. Prekvapilo ma však že to bol Zach.
"Ahoj."
"Čo ty tu? A čo to máš z rukou?"
"Ale veď vieš. Ja a party milujem. Nepoznáš ma?" Veľmi zle sa mi tancovalo so sadrou na ruke ale ináč pohoda.
"Veď to, poznám. Ale toto je len pre VIP zo seriálu. Ty si nová herečka?" Usmial sa.
"Nie nie som. Pozvala ma Kika. Jej otec pracuje s tým seriálom tak sme tu."
"Rachynované."
"Ja viem." Usmiala som sa ešte viac.
"Som rád že si tu. Si krásna."
"To mal byť kompliment či urážka?"
"Kompliment. Ako by to mohla byť urážka?"
"Nerieš."
"Okej."
"Ako to že sa poznáš s Ianom a Mikom?"
"Sme kolegovia."
"Jasné." Pesnička skončila a ja som išla smerom ku barovému pultu pre pitie. Kým som čakala na Martini dnu do klubu vošiel Nick. Tak predsa len. Išla som smerom ku nemu.
"Čauky." Objala som ho. "Auč. Som rada že si prišiel." Tá ruka bolí jak sviňa. Prečo ja?
"Budú tu nejaké obete? Čo to máš s rukou?"
"Ty myslíš nohavicami čo? A nerieš."
"A jak ináč? Ale neskôr mi to povieš."
"Okej." Usmial sa a vtedy sa niekde zahľadel. Pozrela som sa tým smerom a uvidela som ako Kika tancuje s Paul v tesnom objatí. Ejha. Takže sa nám tu niečo rysuje?
"Čo ti je?" Spýtala som sa ho.
"Páči sa mi." Až mi zaskočilo. Jemu sa páči dievča ktoré už šmykol?
"To fakt?"
"Prečo to hovoríš prekvapene?"
"Prepáč no nikdy by som nepovedala že...že budeš mať vzťah..prepáč." On ma chytil za ruku a viedol ma na parket.
"Čo robíš?"
"Veľa toho o mne nevieš." A začali sme tancovať. Musím uznať vie tancovať úžasne.
"Ako.?"
"To vieš...ja nie som každý deň v riaditeľni." Usmiala som sa. To je pravda. Jeho donútili chodiť na tanečnú. Chudák Nick. Vtedy ma zakrútil a ocitla som sa v Ianovom náručí. Ja Nickovi prerežem krk! Tak toto plánoval!
"Chcela si mi zdrhnúť?"
"Jasné že nie. Bolí ma ruka tak som nechcela veľmi tancovať." Pozrela som sa na Kiku s prosbou v očiach nech ma zachráni no ona sa už venovala aj Paulovi aj Nickovi. To bude mať ťažké.
"Na čo sa pozeráš?"
"Ale na nič."
"Čo sa deje?"
"Nič." Rukou mi otočil tvár tak aby som sa mu pozerala do očí.
"Tak?"
"Ale nič." Vtedy mi prišlo nejak nevoľno. Všetko sa mi krútilo. Iana som videla dvojmo. To už bol fakt horor. Odpadla som. Ian ma chytil no ja som už nič nevnímala.

Love is my Enemy-62. Kapitola

29. března 2011 v 17:28 | Domcikee & Kiki |  LIME

62. kapitola
Tma ma pohltila. Cítila som, že Vicky odo mňa niekto odtiahol. Do úst mi zrazu začala tiecť krv. Cítila som, že je nejakého upíra, no nevedela som koho. Pomaly, ale isto sa mi vracali sily. Po chvíli som otvorila oči. Uvidela som nad sebou Damona, ktorý stále držal ruku pri mojich ústach. Odtiahla som jeho ruku do mojich úst. Chcela však protestovať.
"Nič nehovor. Cítim sa dobre," zastavila som ho ešte pred tým než niečo povedal.
"Si tvrdohlavá," usmial sa.
"Ja viem," povedala som a chcela sa postaviť, no Damon ma zastavil.
"Nevstávaj..." nedopovedal, pretože som ho stopla.
"Damon, ja som upír a na rozdiel od mojej sestry nie som tehotná!"
"Len aby..." uškrnul sa a zdrhol. Kurva! Čo tým myslel?! Idiot! Opatrne som sa postavila a podišla k zrkadlu. Pozrela som sa doň a odhrnula si vlasy z krku. Na krku už nebola ani jedna stopa po tom, čo sa stalo. Za to som bola rada. Zdvihla som ruku a dotkla sa toho miesta. V tom momente som zacítila neznesiteľnú bolesť. Akoby sa mi do krku zabodávali milióny nožov. Rýchlo som ruku odtiahla a...bolesť prešla. Vôbec som nechápala, čo sa stalo... bolo to zvláštne. Pustila som si vlasy a rozhodla sa ísť dole a pri tom sa v duchu modlila, aby som nestretla Stefana. Zišla do dole po schodoch a uvidela Vicky ako stojí pred krbom a vedľa nej ležalo telo... bol to Deren.
"Vicky, čo sa tu stalo?" opýtala som sa jej.
"Ja... sedela som tu a zrazu tu bol Deren. Začal ma bozkávať a ja... som sa bránila, no nedarilo sa mi ho od seba dať preč a... videl nás Damon..." hovorila pomedzi slzy. Prišla som k nej a objala ju.
"Pššt, to bude dobré..." šepkala som jej stále dookola až... zaspala. Potom som ju odniesla do Damonovej izby. Položila som ju na posteľ a prikryla ju. Pobozkala som ju na čelo a odišla z izby. Rozhodla som sa, že zostanem spať na gauči. Vyzula som si topánky a ľahla si. Zavrela som oči a pokúšala sa zaspať, no to sa mi podarilo až za pol hodinu. Niekde v strede noci som ucítila na líci dotyk. Bol... príjemný a nežný. Potom sa niečie pery dotkli môjho čela. Ovanul ma teplý dych...
"Ľúbim ťa..." ozval sa hlas a... to bolo všetko, čo som počala. Ráno som sa zobudila celá dolámaná a... prikrytá dekou. Len matne som si spomínala na to, čo sa v noci stalo. Nevedela som či to bol sen alebo nie. A tak dni plynuli. Vicky bola čím ďalšej tým viac guľatá. Stefanovi som sa vyhýbala, aj keď sme sa niekedy videli, tak som sa na neho ani len nepozrela. Teda... pozrela, no on to nevidel. No... aspoň v to dúfam. Nakoniec v jeden deň sa to stalo... James povedal, že už sa blíži pôrod. Zatiaľ, čo som ja pomáhala Jamesovi, tak Stefan ostal s Vicky. A Damon... ten je boh vie kde. A ja som nehorázne zvedavá, čo to bude..
...
Po najťažších hodinách Vickynho života, konečne držím v rukách svojho synovca. Je nádherný, samozrejme, že je celý po tatinovi. Tay... meno, ktoré je pre neho stvorené a potom je tu ešte jeden... Ben, ten je verná kópia Vicky, teda až na to, že je chlapec. Všetci sme boli z nich doslova na mäkko. Boli na svete len pár hodín a už ten si nás omotali okolo prstu. Potom sme spolu z Jamesom doniesli do izby, hneď vedľa Damonovej spálne. Boli tam dve postieľky, ktoré som kupovala ja.
Ani neviem prečo som zobrala dve. Uložili sme ich a potom som sa z Jamesom rozlúčila. Už sa musel vrátiť ku svojej rodine. Po namáhavom dni som si dala sprchu, ktorá ma aspoň trochu uvoľnila. Ľahla som si do postele v jednej z hosťovských izbe, pretože Damon bol neodbytný. Zaspala som v tej istej sekunde.

Eternal love angel- 1.Kapitola

28. března 2011 v 17:39 | Domcikee & Kiki |  ELA

1.kapitola

Pred viac ako tisíckami rokov v Raji nastali zmeny. Anjeli vytvorili novú rasu anjelov, iných ako boli ony sami. Takýto anjel sa volal Nephilim. Bol to potomok anjela a človeka. Pri pôrode svoje matky zabili a anjeli ich zobrali do Raja. Tam vyrastali. Nephilim bol silnejší ako obyčajný človek, no slabší ako anjel. Ony boli len z polovice anjelmi. Ich krídla neboli biele, ale slabo šedé a niekedy až čierne. Po stáročia Nephilimovia žili v nebi, no to sa potom zmenilo. Boh si o nich myslel, že nemajú právo byť v Raji a tak ich odtiaľ vyhnal. Nephilimovia padli na Zem a tam žijú odteraz... Ľudia nedokážu zistiť ich pravú totožnosť, nevidia nič viac ani menej... len obyčajného človeka. No oni vôbec nie sú obyčajný. Sú nesmrteľný... teda až dovtedy kým im niekto neodsekne krídla. Potom... umrú od žiaľu. Pre nich sú krídla jediné, čo im z Raja ostalo. Chránia si ich a rozprestierajú ich len keď cítia nebezpečenstvo alebo, keď majú potrebu lietať. Ich jedenou zbraňou proti nepriateľovi je ohnivý meč, ktorý ich tiež dokáže zabiť...
Medzi týmito anjelmi boli dve najlepšie priateľky, Ronnie a Angela. Spolu s ostatnými Nephilimmi teraz žijú na Zemi. Jedine ony dve ostali spolu aj po "páde". Ich priateľstvo bolo silnejšie než by niektorý čakali. Sťahovali sa veľa krát len, preto aby ľudia nezistili, že nestarnú. Mesto, kde sa naposledy sťahovali sa volá Mystic Falls. Je to pomerne malé mesto z pár tisíckami obyvateľov. A v tomto meste sa začína náš príbeh...
... súčasnosť, rok 2011 ...

Cŕŕŕn! Zazvonil ten môj otravný budík. Zdvihla som ruku a buchla po ňom, aby prestal zvoniť. Trafila som sa až na štvrtý krát. Prevrátila som sa na druhý bok a chcela znova spať, no to by ma niekto nesmel prebudiť.

"Ronnie, vstávať! Ide sa do školy!" ozval sa Angelin hlas z jej izby. Zdvihla som hlavu a vybrala si z pod nej vankúš. Položila som hlavu na posteľ a na ňu si sala vankúš. Nenávidím ranné vstávanie. Zrazu sa však rozleteli dvere a dnu vošla ako víchor Angela, moja najlepšia kamarátka.

"No, tááák! Začína nový deň!" Prečo ona musí byť ranné vtáča?!

"Ak sa postavím, tak prestaneš kričať?" opýtala som sa rozospato.

"Jasné," povedala už tichšie. Povzdychla som si, zhodila vankúš z hlavy a posadila sa. Zívla som a ponaťahovala si všetky svaly. Postavila som a išla do kúpeľne. Tam som vykonala rannú hygienu. Bola som hotová a vyšla som z kúpeľne. Angela tu už nebola, jediné, čo tu po sebe nechala bolo oblečenie, čo si mám do školy obliecť. Prišla som k posteli a pozrela sa na to. Boli to bledo modré rifle a k tomu červené tielko. Obliekla som si to a obula si svoje obľúbené červené conversky. Namaľovala som sa a učesala. Konečne som vyzerala ako človek. Počkať... však ja nie som človek!

Musela som sa zasmiať. Ja a Angela máme od ľudí ďaleko. Nikto o nás nič nevie, teda o bytostiach ako sme my. Len ľudia, čo sa tomu venujú, no to si len prečítali z kníh a myslia si, že sú odborníci, no oni sa mýlia. V knihách je trocha pravdy. Všetko ostatné je vymyslené. Keď si tie knihy čítam, tak sa na nich aspoň dobre zasmejem. Som Nephilim. Aj Angela je. Byť Nephilimom znamená byť s jednej polovice anjel a z druhej človek. No anjelská stránka v nás prevláda.

"Ronnie, dúfam, že zase nie si v posteli!" prerušil moje myšlienky Angelin hlas.

"Nie, len som sa zamyslela," odpovedala som jej. Zobrala som si ešte koženú bundu, tašku s učebnicami a ešte jednu tašku s vecami na tréning. Zbehla som dole a tašky hodila na gauč. Angela bola v kuchyni a pripravovala raňajky. Voňalo to tu úžasne. Vošla som do kuchyne a sadla si za stôl. O chvíľu sme začali raňajkovať lievance. Mňam! Nahádzala som to do seba a mohli sme vyraziť. Riad som ešte dala do umývačky a potom išla do garáže.

Nastúpila som do svojho miláčika a Angela zase na miesto spolujazdca. Naštartovala som a zamierila do školy. Cesta nám trvá trošku dlhšie, pretože bývame v lese. Predsa nechceme, aby nás niekto videl, keď si chceme zalietať. Doviezla som nás až ku škole. Zaparkovala som a vypla motor. Spolu s Angelou sme vystúpili. Tašku s vecami na tréning som v ňom nechala a kabelku s učebnicami som si zobrala. Zamkla som auto. Všetci sa na nás dívali. No my sme boli na to zvyknuté. V škole sme vždy obľúbené a populárne. Ja som kapitánka roztieskavačiek a Angela prezidentka Školskej Rady.

Pomalým krokom sme kráčali k strednej škole v Mystic Falls. Väčšina študentov bola ešte tu, na parkovisku. Vošli sme do školy. Všade bol ruch. Išli sme k svojim skrinkám. Otvorila som tú svoju a dala do nej nepotrebné učebnice. Prvú hodinu mám matematiku bez Angely. Zobrala som si kabelku a otočila sa na Angelu.

"Uvidíme sa na dejepise," zasmiala som sa, pretože tá hodina bola najsmiešnejšia. Profesor Tanner niekedy trepol takú kravinu, že sa nedalo nesmiať. Angela som ku mne naklonila a objala ma. Ja som jej objatie opätovala.

"Uvidíme sa," povedala a otočila sa. Išla na svoju prvú hodinu, francúzštinu. Vošla som do triedy a išla k svojej lavici. Hneď ku mne prišli roztieskavačky s týmu, ktoré mali túto hodinu so mnou. Teda Caroline, Amber, Tess a Bea.

"Ahoj, Ronnie," pozdravili ma všetky naraz.

"Ahojte, baby," usmiala som sa na nich.

"Bude dnes tréning?" spýtala sa Tess.

"Jasné, tak ako vždy. Prečo?" opýtala som sa nechápavo.

"Len tak. Vedela si, že zajtra nastupuje nový študent?" odpovedala za ňu Caroline, samozrejme, že ona. Vedela viac než samotný riaditeľ školy.

"Nie," odpovedala som prosto, no Caroline pokračovala v básnení. Hovorila, že by mal dnes prísť si po rozvrh. Čakala, že bude mať to šťastie a uvidí ho prvá. Dokázala som si predstaviť jej myšlienky. Niečo ako... "Ten bude môj!" alebo "Ten jeho zadok je za zožratie!" No mňa chalani netrápia. Však prečo! Aj tak sa po pár rokoch zase presťahujem... Nemá to vôbec žiadny zmysel.

"Čo o ňom vlastne vieš?" opýtala sa Bea.

"Teda ak vôbec niečo vieš," zasmiala sa Amber.

" Náhodou viem!" odvrkla Car.

"Tak?" nedočkavo sa spýtali naraz. Bože!

"Volá sa Stefan Salvatore..."

Love is my Enemy-61. Kapitola

26. března 2011 v 21:52 | Domcikee & Kiki |  LIME

61.Kapitola
Ležala som a stále pociťovala tie muky. Bolo to hrozné. Otvorili sa dvere a uvidela som...Kayla? Sadla si ku mne na posteľ.
"Vicky, sestrička, čo ti je?" pýtala sa ma vystrašene.
"Kayla..." dostala som zo seba a začala zavierať oči. Bolo mi veľmi zle. Cítila som okolo seba samú krv. Zrazu som pocítila krv aj na perách. Veľmi mi chutila a potrebovala som ju. Pila som rýchlo. Lepšie povedané hltala som. Vôbec som nevedela koho to je krv. Prevalila som sa na tú osobu a hltala. Zrazu niekto vtrhol do izby a odťahoval ma od krvy. Prečo? Ja ju potrebujem! Otvorila som oči. Pozrela som sa na posteľ a uvidela som Kaylu. Nie! To nie! Nemohla to byť Kayla! Čo som to ja za obludu? Zabila som si svoju sestru. Slzy mi stekali po lícach. Damon jej dával krv. Ja som musela ísť preč. Nemôžem sa na krv pozerať.
"Prepáč." Hlesla som. Zošla som dole schodmi a sadla si do kresla pred krb. Pozerala som sa do ohňa. Ani neviem koľko hodín prešlo. Niekto ma zo zadu objal.
"Bude to dobré zlatíčko." Spozornela som. Otočila som sa uvidela ho. Bol nebezpečne blízko.
"Vypadni!"
"Si šikovná. Skoro zabiť svoju sestru. No nemám slov."
"Vypadni!" Vtedy ma pobozkal. V tej malej stotinke do izby vošiel Damon. Ja toho hajzla už fakt zabijem! Chcela som sa odtiahnuť no nemala som síl. Bola som slabá. Začal ma bozkávať na krku. Využila som príležitosť a schytila čo mi prišlo prvé pod ruku. Prebodla som ho. Spadol na zem. Vedela som, že ho to nezabilo. Pozrela som sa tým smerom kde bol Damon, no on tam už nebol. Do čerta! Celé dni som mala tie bolesti a už som si s tým nevedela dať rady. Damon tu nebol. Nevidela som ho od toho incidentu čo sa stal. Bolesti stále silneli a ja som stále slabla. Bola som v izbe a čítala som si knihu. Brucho som mala asi také veľké ako majú ženy pred pôrodom. Mám sa na čo tešiť. Oči som mala biele s nádychom do modra. Vlasy som už mala po zadok. Bodlo by sa ostrihať. James bol stále pri mne tak ako aj Kayla a Stefan.
"Áááááá...." Tentoraz to bola bolesť o milión krát horšia. Normálne tie bolesti prestali po minúte no tieto nie a nie. Už to bola dobrá pol hodina.
"Bude to asi dnes." Konštatoval James.
"Čo tým myslíš?"
"Dnes bude pôrod." To nemyslí vážne. Kayla a James všetko pripravovali a Stefan bol pri mne.
"Tak čo mamina? Kedy budeš mať pokoj?"
"Už asi nikdy."
"Ale no. A čo ten náš plán?"
"Keď bude po pôrode tak to uskutočníme. Ešte stále sa nebavíte?"
"Nie. Už ani neviem, či to má zmysel."
"Jasné, že áno. Veď ju miluješ." Posledné slovko som pošepkala aby to počul len on.
"Áno ale..."
"Žiadne ale! Plán sa uskutoční ak chceš či nechceš." Nemalo cenu sa so mnou hádať. Vtedy som pocítila bolesť. Teraz to bude. Som si istá. Do izby vletel Damon. Chytil ma za ruku a bol pri mne. Kde sa túlal? Dobre to budem riešiť potom. Teraz mám inú prácu.
XXX
Bolo po pôrode. Sú to dvojičky. Tay a Ben. Tay je starší o päť minút. Obidvaja boli krásny. Tay sa skôr podobal na Damona a Ben zasa na mňa. Boli nádherní. Všetci sme sa z nich rozplývali. Odniesli ich a ja som sa snažila oddýchnuť si. No veľmi sa mi to nedarilo.