Květen 2011

Just a Dream - 6.kapitola

31. května 2011 v 18:57 | Maťka & Domcikeee & Kika |  JAD


6.kapitola

Kým Mia prehovárala Bells aby šla s nami, ja som šla do izby sa upraviť aby sme mohli hneď vyraziť. Prezliekla som si tričko, jemne sa nalíčila, vlasy som si natočila kulmou a vypla do copa. Hotová som sa šla pozrieť či už sú aj baby hotové, ale v kuchyni som našla len Erica.

"Ešte stále sú zavreté v izbe?"

"Hm asi stoja pred šatníkom a nevedia čo na seba." Zasmial sa a v tom sme začuli nejaký hluk na chodbe tak sme tam šli a natrafili na Miu.

"Tak čo ideme?" Spýtala som sa, ale nikde som nevidela Bellu.

"Vy choďte, nemám náladu na oslavu." Odpovedala. Čo im šibe? Najskôr Bells a teraz ešte aj Mia?

"Ako vy? Pekne poď s nami." Pustil sa do toho Eric.

"Choď s Jess. Nechcem aby bola v noci v meste sama."

"Poď aj ty. No ták. Čo ak sa opijem a..." prehováral ju, ale ja som vedela že to nepomôže. Keď sa Mia zatne tak s ňou nepohne nič.

"Ak to spravíš, už ma neuvidíš." Zasmiala sa.


"Ešte stále sa chceš opiť?" Pobozkala ho a vybrala sa preč.

"To nemyslí vážne?!" zašomral Eric, keď Mia odišla.

"No vyzerá to tak že hej."

"Asi by sme to mali zrušiť úplne." Nadhodil.

"Ani náhodou. Snáď ma nechceš ešte aj ty zradiť?"

"Ale.."

"Žiadne ALE neberiem. Tak ideme a roztočíme to." Povedala som rázne a ťahala ho von.

"Jess počkaaaj. Veď ma nemusíš ťahať. Pôjdem aj sám." Smial sa keď sme šli po ulici.

"To je len poistka, aby si sa nevrátil späť."

"A nechať ťa tu samú? Nie ideme sa zabávať."

Zakotvili sme v nejakom bare, kde mala byť aj diskotéka. Bolo tam dosť už ľudí, ale nám to nevadilo a tak sme sa pretlačili až k baru.

"Tak na čo si pripijeme?"

"Nooo. Čo tak na nový začiatok?" Navrhla som.

"To znie dobre. Tak na nový začiatok a na nás." o to sme popili a ja som sa dostala do nálady. Nechcelo sa mi už sedieť a tak som Erica hneď ťahala na parket, kde sme to poriadne roztočili. Ako sme tam tancovali všimla som si na boku menšie pódium, kde tancovali nejaké baby. Hneď sa mi v hlave zrodil plán, ako to oživiť a tak som sa otočila na Erica.

"Mám nápad."

"Aký?" Spýtal sa a ja som mu len ukázala na to pódium.

"Povedz že nemyslíš na to či si myslím."

"Presne na to myslím."

"Jess to nespravíš."

"Prečo nie? Aspoň bude sranda. Ale pôjdem do toho, keď pôjdeš aj ty."

"Nie.."

"Ale no ták odkedy si taký suchár? Snáď ma nenecháš v tom samú."

"Jaaa.. mno ja neviem... tak fajn idem do toho."

"Aaaa super, ale najskôr si dáme ešte po poháriku."

Šla som k baru po nové pitie a hneď som sa s ním vrátila na parket. Kopli sme to do seba, poháre odložili na bok a šli k pódiu, kde stáli dvaja chalani.

"Hej chlapci, môžeme si aj my zatancovať hore?" Spýtala som sa ich. Obaja sa pozreli na seba a potom si nás s Ericom premerali.

"Vy nám chcete predviesť nejakú show?" Zasmial sa ten jeden.

"Hej chceme. Je v tom problém?"

"Dievčatko moje, si ešte moc mladá nato aby si vedela predviesť niečo čo by aj zaujalo." On sa mi normálne posmieva. Css za čo ma má. Chce mi akože povedať, že neviem tancovať?"

"Jess kašlime na to. To nemá zmysel." Ozval sa Eric.

"Nie počkaj." Povedala som mu a otočila sa späť k tým dvom.

"Ako môžeš povedať, že to nezvládnem, keď si ma ani nevidel?" Znova sa na seba pozreli a potom ten jeden prikývol.

"Tak fajn predveďte sa. Ale keď vás vypískajú tak je to na tvoje triko." Povedal a pustil nás na pódium. J nám pustil novú pesničku a my sme hneď začali tancovať. S Ericom sme sa dobre zohrali a predviedli sme show ako nejaký profesionáli. Zrazu začali z parketu nejaký pokrikovať, aby sme dali dole oblečenie a ja som sa pozrela na Erica. Trochu sa zamračil, ale ani nestihol protestovať a už mal dole tričko.

"Hej to není fér." Zasmial sa. No keď som zhodila aj ja tričko a ostala len v podprsenke už neprotestoval.

"Hovoril si niečo?" Usmiala som sa.

"Nie."Ďalej sme tancovali a poriadne sme rozprúdili atmosféru. Potom som sa ku mne Eric pritisol a šepol mi že je najvyšší čas vypadnúť a že už mám fakt dosť. Začala som protestovať, ale on vzal naše veci a ťahal ma von. Cestou sme sa obliekali a keď sme vybehli von vybuchli sme smiechom.

"Tak toto bola pecka." Podskakovala som zo smiechom.

"No to hej. Netušil som že sa v tebe toto skrýva."

"Jáááááááj zlatko, ty o mne toho ešte veľa nevieš." Stále som sa smiala.

"Ale bol to skvelý večer."Nejakým zázrakom sme sa dostali až k Mii domov a pri dverách sme sa rozlúčili.

"Budeš v pohode?" spýtal sa ma skôr ako sa pobral k Mii do izby.

"Jasnééé... žiadne strachy, len si tu.. noo zvládnem to.." vysúkala som zo seba a on odišiel.
Chcela som sa vyzuť, ale ako som zdvihla nohu tak som neudržala balanc a spadla som pri čom som niečo zhodila. Obzrela som sa a uvidela, že to je váza ktorá sa rozbila na malé kúsky.

"Čšššš musíš robiť taký hluk, keď sa rozbíjaš? Zobudíš všetkých." No v niečom mal ten Eric asi pravdu. a to v tom že už mám dnes dosť. Šak už mi šibe, keď tu karhám črepy.
Z izby vybehla rozospatá Bella a keď ma uvidela hneď pribehla ku mne.

"Jess, si v pohode?" opýtala sa.

"Ja.. jasne.." Vykoktala som zo seba.

"Vôbec nie si v pohode. Si opitá a riadne. Čo to s tebou Eric urobil?" pomohla mi vstať a odviedla ma do izby, kde mi pomohla do postele.

"Vyspi sa. Ráno ti bude lepšie, no vlastne z tohto bude riadna opica. Dobrú," povedala a odišla preč.Prevalila som sa na bok a hneď na mňa prišla únava a zaspala som.

Love is My Enemy II. - 12. kapitola - THE END

31. května 2011 v 15:30 | Domcikeee & Kiki |  LIME2


12.kapitola

Odišla. Znova ma opustila. Damon išiel za ňou a Taya s Benom nechal tu. Zobrala som Danielle a odniesla ju naspäť do našej izby. Položila som ju do postieľky a prikryla. Otočila som sa a skoro dostala infarkt. Predo mnou stál Stefan.

"Toto mi nerob. Som predsa človek," pousmiala som sa.

"Prepáč," usmial sa tiež.

"Kde sú malý?" spýtala som sa ho.

"Vedľa v izbe a hrajú sa." Obišla som ho a chcela ísť za nimi, no Stefan ma chytil za ruku a pritiahol k sebe naspäť.

"Čo?" nechápala som.

"Musím ti niečo vrátiť." Niečo vyberal z vrecka. Bol to.. zásnubný prsteň, ktorý mi kedysi dal. Potom mi ho navliekol na prst.

"Dúfam, že odpoveď je stále áno," pozrel sa mi do očí.

"Jasné, že je," dostala som zo seba a vzápätí ho pobozkala. Bozkávali sme sa čoraz vášnivejšie. Nakoniec sme skončili dosť tesnom objatí, keď vtom ma Stefan prestal bozkávať a začal ma štekliť. Božeee...

"Ste...Stefan.. prosíííím... pre... pres... prestaň..."

"Nie." Počula som pomedzi jeho smiech.

"No táááák..." Po chvíli prestal.

"Milujem ťa," pobozkal ma.

"Hmmm, aj ja milujem teba," vrátila som mu to.

"Myslím, že už môžeme pokračovať vtom, čo sme začali," šepol.

"Prečo?"

"Pretože už sme sami," vysvetlil mi.

"Sami?"

"Umh, bol tu Damon a Vicky pre malých. Išli na rodinnú dovolenku." Po tých slovách som pocítila bolesť a samotu. Odtiahla som sa od Stefana.

"Neboj sa. Vrátia sa. Raz," šepol mi do ucha.

"Nebojím sa, kým som s tebou..."

XXX o 4 mesiace XXX
Štyri mesiace prešli ako voda. Vicky sa nevrátila. Tak ako Damon s Tayom a Benom. Bolo mi za nimi hrozne smutno. Skoro každý deň som mala chuť napísať Vick sms-ku, aby sa vrátila. Veľa krát som ju mala napísanú, no nikdy som nestlačila odoslať. Až raz. Pre pár dňami som ju odoslala. Bola to dosť dlhá správa. Prosila som ju, aby sa vrátila, aby bola ma mojej svadbe, no odpovede som sa nedočkala. Danielle rástla ako z vody. Už sama pomaličky chodila. Bola hrozne rozkošné dieťa. Deň čo deň ma stále viac prekvapovala. Bola celá ako Stefan. Chvala Bohu... Svadba by mala byť o dva dni. Nechcela som nič veľké. Aj tak tam budeme len mi traja. Aj keď by som si veľmi želela, aby v ten deň so mnou bola aj Vick...

XXX

Stála som pred zrkadlom. Mala som na sebe jednoduché biele šaty. Nič zvláštne na nich nebolo. Pozerala som sa doň dosť dlho než som za sebou nezačula malé krôčiky. Otočila som sa a uvidela Danielle. Podišla som ku nej a zobrala ju na ruky.

"No toto, ty si ale riadna kočka. Oproti tebe budem vyzerať hrozne," zasmiala som sa. Posledný krát som sa pozrela do zrkadla a spolu s Danielle sme zišli dole po schodoch. Stefanov nápad bol, aby svadba bola na záhrade. Romantika... Danielle som nechala ísť prvú a za ňou som mala ísť ja. Práve, keď už som chcela ísť, tak som uvidela v skle odraz... Vickyn odraz. Otočila som sa... a áno stála tam...

"Vicky?" spýtala som sa prekvapene.

"Ahoj sestrička," usmiala sa. Ja som to nevydržala a išla k nej. Objala som ju. Bolo mi jedno, čo sa stane. Držala som sa jej ako kliešť.

"Myslím, že sme prišli práve včas..."

THE END...

Tak konečne sem sa dočkali úplneho konca tejto poviedky. Dúfame, že sa vám páčila a že ste ju radi čítali. Ďakujeme... Domcikeee & Kika... :)

Eternal Love Angel - 19.kapitola

31. května 2011 v 14:20 | Domcikeee & Kiki |  ELA


19.kapitola

Celé telo ma bolelo. Najviac však krk. Ešte stále som to cítila. Jeho zuby v mojom krku. Aj keď pravdepodobne bolo po všetkom. Cítila som, že ma niekto drží na rukách. Počula som hlasy, no nevedela som ich rozoznať. Hovorili rýchlo. Zachytila som len jednu vetu.

"Budú moji a to obaja..." Potom sa udialo veľa vecí. Cítila som, že už ležím na niečo mäkkom. Taktiež som cítila niečie ruky na mojom krku. Potom už nič.

XXX

Pomaly som pohla rukou. To muselo znamenať, že nie som mŕtva. Zrazu ma však niekto chytil za ruku. Bol to príjemný pocit. Oči som stále mala zatvorené, no snažila som sa ich otvoriť a povedať niečo. Po chvíli ten pocit zmizol. Nakoniec sa mi však podarilo otvoriť oči. Ležala som na sedačke. Nikto tu nebol. Pomaly som sa posadila a chytila za krk. Už tam neboli žiadne stopy po tom, čo sa stalo. Postavila som sa a skoro dostala infarkt. Predo mnou zrazu stál Damon.

"Bože! Toto mi nerob," dýchala som zrýchlene.

"Prepáč," usmial sa smutno. Poobzerala som sa okolo seba.

"Kde je Angela? Je v poriadku? A Stefan?" vychrlila som.

"Upokoj sa. Stefan je v poriadku..."

"A Angela?" cítila som, že sa niečo stalo.

"Ona... odišla."

"Čože?! Kam?!"

"Proste preč. Už sa nikdy nevráti, Ronnie," chytil ma za ruku.

"Nie! Nikdy by to neurobila! Nie, mne nie!" cítila som ako mi prvá slza stiekla po líci.

"Ale áno. Urobila to. Odišla a nevráti sa. Musíš sa s tým zmieriť," hovoril pokojne.

"Nie!" vytrhla som mu ruku z jeho zovretia.

"Ronnie, upokoj sa."

"Nie! Nebudem kľudná! Všetko je to vaša vina! Keby ste sem nikdy neprišli, tak by to bolo v poriadku! Všetko ste zničili! Celý náš život!" Otočila som sa a bežala ku dverám. Počula som, že išiel za mnou.

"Stoj, Ronnie!" Vybehla som von.

"Daj mi pokoj! Už nikdy vás nechcem vidieť!" zakričala som a bežala ďalej. Na to, aby som rozprestrela krídla som bola slabá. Pomaly mi už dochádzal dych a musela som zastaviť.

"Ronnie, všetko bude v poriadku," otočila som sa a uvidela ich. Stáli tam obaja.

"Prečo? Prečo ma nenecháte na pokoji?! Dajte mi pokoj. Žite si svoj život a zabudnite, že sme sa niekedy stretli. Prosím," presviedčala som ich.

"Musíš sa ukľudniť. Bude to v poriadku. Všetko," prehovoril Damon. Slzy mi stekali po tvári. Už som nemala viac síl odporovať. Podlomili sa mi kolená a keby ma Damon nechytil, tak som na zemi. Plakala som. Mala som zavreté oči, takže som nevidela kam ma nesie. Určite to bude k nim domov. Medzi tým sa mi nejako poradilo zaspať.

XXX

Prebudila som sa vo svojej posteli. Bola som zakrytá. Opatrne som sa posadila, keď vtom sa otvorili dvere. Medzi dverami stál Damon.

"Dobré ráno," usmial sa, no mne do smiechu nebolo.
"Dobré," povedala som.

"Ako sa cítiš?" spýtal sa.

"Lepšie," zaklamala som. O chvíľu sedel vedľa mňa.

"Damon, chcem ťa o niečo poprosiť," začala som, "chcem, aby si ma..."

"Čo?" prerušil ma.

"...aby si ma prinútil zabudnúť," dohovorila som.

"Na čo?"

"Na vás. Na teba a Stefana. Chcem zabudnúť. Už viac nechcem takto žiť..."

"To nemôžem," povedal mi.

"Damon, prosím ťa o to. Ako priateľa. Prosím," nahodila som psie oči a on nakoniec prikývol. Pozrela som sa mu do očí.

"Nepoznáš ma... ani mňa ani Stefana... nevieš kto sme..."

"Neviem kto ste..."

"Nikdy sme sa nestretli... sme len cudzí ľudia..."

"Len cudzí ľudia..." Zavrela som oči. A na tú chvíľu, čo som ich mala zavreté som cítila jeho pery na mojich. Keď som ich otvorila, tak som bola vo svojej izbe sama. Cítila som sa zvláštne, akoby niečo chýbalo...

Just a Dream - 5. kapitola

30. května 2011 v 18:00 | Maťka & Domcikeee & Kika |  JAD


5.kapitola

Jedného dňa sa to aj tak museli dozvedieť. A teraz je ten deň tu. Musela som Mii včetko vyklopiť. V jej očiach som videla, že má chuť ísť naspäť do Žiliny a niečo mu spraviť. Ja som sa ju snažila od toho prehovoriť. Síce prisahala, no nejako som jej to nebrala? Vybehla z mojej izby ako riadená strela. Chcela som ísť za ňou, no najprv som jej chcela nechať trocha času kým vychladne. Po chvíli som išla za ňou. Eric a Jess tu už neboli len Mia, ktorá sa obúvala. Nič mi nevysvetlila len odišla. Radšej som to nechala tak a išla do svojej izby. Zavrela som dvere a ľahla si do postele. Zakryla som sa dekou a zobrala si do ruky knihu, čo som mala položenú na stolíku. Vžila som sa do deja. Skoro o hodinu ma však z čítania vytrhlo tresknutie dverami. Obložila som knihu a išla sa pozrieť, čo sa deje. V chodbe stála Mia a niečo držala v ruke.

"Ahoj, čo sa deje?"

"Nič, len mám pre vás malé prekvapenie," usmiala sa a ten úsmev hovoril, že to nebude nič dobré.

"Aké?" spýtala som sa zvedavo. Mia mi podala nejaký papier. Zobrala som ho a začala čítať. Boli to... ?!!!

"Letenky?! Do Paríža?!"

"Áno. Bude to super. Prázdniny pred začiatkom školy," stála sa usmievala.

"Mia... ja to nemôžem priať..."

"Prečo? Je to hlavne kôli tebe. Chcem ti pomôcť, aby si zabudla na.. na tú udalosť. Musí sa stať len minulosťou," chytila ma za ruku.

"Myslím, že to sa nikdy nestane. Nezabudnem. Nikdy. Nedokážem to. Ďakujem za tvoju ochotu, no nikam nejdem." Vytrhla som jej ruku zo zovretia a išla do svojej izby. Zavrela som za sebou dvere a ľahla si do postele. Nemala som náladu na hádky. Zavrela som oči a zaspala.

XXX

Prebudilo ma až, keď niekto niečo rozbil. Trhla som sebou do sedu. Postavila som sa z postele. Bola som celá spotená. Pootvorila som dvere a nazrela von. Videla som Jess. Och, môj Bože. Vyšla som z izby a išla k nej.

"Jess, si v pohode?" opýtala som sa jej starostlivo. Vyzerala, že je riadne spitá.

"Ja.. jasne.." No tak to je ešte horšie.

"Vôbec nie si v pohode. Si opitá a riadne. Čo to s tebou Eric urobil?" pousmiala som sa a pomohla jej postaviť. Trvalo mi celú večnosť ju dotrepať do jej izby. Tam som ju položila na posteľ, prikryla ju.

"Vyspi sa. Ráno ti bude lepšie, no vlastne z tohto bude riadna opica. Dobrú," popriala som jej a išla k sebe do izby naspäť. Už som si chcela ísť znova ľahnú, keď som si to všimla. Na mobile blikalo červené svetlo, čo znamenalo sms-ku. Sadla som si a zobrala do ruky mobil. Číslo odosielateľa bolo neznáme, no aj tak som ju otvorila.

Ty malá štetka, ako si ma mohla udať?! Toto všetko ti vrátim, tým si buď istá. Všetko mi to zaplatíš, ty mrcha. Trpko to oľutuješ. Teš sa. Jake.
Celá roztrasená som pustila mobil na zem. Slzy sa mi začali tlačiť do očí. Vtom mi to došlo. Toto Mia urobila... bola na polícií a udala ho. Bože môj! To.. toto nemôže byť pravda. Plakala som ako zmyslov zbavená. Cítila som neskutočný strach. Boli to snáď hodiny, čo som tam len tak sedela, dívala sa do prázdna a plakala. Potom som sa postavila. Zdvihla som mobil do ruky. Chvíľu som len tak stála a potom... som ho celou silou hodila o stenu. Rozbil sa na márne kúsky. Mala som chuť všetko rozbiť. Zobrala som do ruky aj tú knihu a hodila ju o stenu. Tak to pokračovalo zo všetkým, čo som chytila do ruky.Vtom sa však rozleteli dvere a dnu vošla Mia.

"Bože, čo sa tu stalo?" podišla ku mne.

"Ja..." nechcela som je to povedať. Budem je klamať, " myslím, že dovolenka príde vhod. Rada pôjdem," nasadila som falošný úsmev.

"Som rada. Bude to skvelé," usmiala sa aj ona a objala ma.

"To bude..."

Eternal Love Angel - 18.kapitola

30. května 2011 v 17:56 | Domcikeee & Kiki |  ELA


18.Kapitola

"Au..." Prebrala som sa obrovskou bolesťou hlavy.

"Ahoj, anjelik. Prepáčte, že vás vyrušujem, ale musela som prísť a pozrieť si ako dvaja upíri zabijú dve ženy, ktoré milujú..." Čo to má znamenať? Pootvorila som oči. Nado mnou bol Damon.

"Si v poriadku?" Pošepol. Slabo som prikývla. Obrátila som tvár napravo. Stefan sa zahryzol do Ronninho krku. Tak to teda nie! Rýchlo som sa postavila. Bola som na pokraji síl. Ledva som stála, no musela som Ronnie pomôcť. V ruke sa mi objavil meč a prebodla som ním Stefana. Zasyčal od bolesti. Nikdy som to nechcela urobiť, no teraz som nemala na výber. Musela som.. Meč som z jeho chrbtice vytiahla a hodila som ho preč. Cítila som, že musím odísť a to rýchlo. Stefan aj Damon sa budú chcieť pomstiť. Zobrala som si Ronnie do náručia a pozrela som sa priamo do očí tej Katherine, či ako sa volá. Vyžívala sa v mojom nešťastí. Usmievala sa a zabávala sa. Moje krídla sa roztvorili. Síl som mala na minime a vedela som aj to, že míňať silu na meč a krídla je nebezpečné. No Ronnie zachránim aj za cenu môjho života.

"Čo chceš?!" Spýtala som sa Katherine.

"To predsa už vieš. Dnes si dostala lístoček. Alebo sa mýlim?" Tá sova...

"Ale to čo bolo na ňom napísané je nezmysel. Ja ho totiž nevlastním. Ani ty. Je slobodný."

"Budú moji a to obaja..." Povedala a hneď na to zmizla. Krídla mi som urobila okolo nás dvoch malý štít, kebyže na nás chce niekto zaútočiť. Stefan ležal nehybne na zemi. Vôbec sa nehýbal a to som nechcela. Pomaly som stiahla štít a postavila sa na nohy. Podišla som ku Stefanovi.

"Prepáč ja...musela som. Na mojom mieste by si to urobil tiež." Kľakla som si ku nemu a dala som ruky na tú ranu.

"Ale na druhej strane ak by som ťa teraz nechala zomrieť Ronnie by mi to neodpustila. Takže musíš prisahať, že jej už nikdy neublížiš." Slabo prikývol.

"Okej. Odkáž jej že som ju mala rada. Zbohom."

"Angela nieee..!" Kričal Damon. Zrejme pochopil, čo to znamená. Ja som to však musela spraviť. Všetku svoju silu som sústredila na svoje ruky. Všetko čo vo mne ostalo ,som vložila do Stefana. Úplne všetku silu, ktorú som kedy mala som dala do Stefana. On sa zhlboka nadýchol a ja som presne v tej chvíli klesla na dlážku. Posledný krát som sa pozrela na Damona a pošepla som:

"Milujem ťa..." Hneď išiel ku mne, no mne sa oči zatvorili. Srdce mi prestalo byť a v pľúcach mi už neprúdil kyslík. Cítila som ako moje telo opúšťa duša. Otvorila som zrazu oči. Stála som na dlážke a videla som seba? Videla som svoje mŕtve telo bez duše. Damon bol pri tele a prosil aby som sa prebudila. Prišla som ku nemu
.
"Damon.. Som v poriadku." Pošepla som. Nepočul ma. Ani ma nevidel či necítil moju prítomnosť. Pohladil som ho po vlasoch. Nič som necítila. Všetky moje city ostali uložené v mojom tele. Obrátila som sa a podišla som ku Ronnie. Ležala nehybne na zemi. Stefan ju zdvihol a odniesol ju do izby na gauč. Ja som išla za ním. Sadla som si na koberček pri Ronnie. Stefan jej ošetroval ranu. Cítila som, že už nie je závislí od jej krvi. Tá sila mu pomohla. Aspoň nejaké to pozitívum. Zrazu sa vchodové dvere otvorili a v nich stál Majk. Uvidel moje telo na zemi. Bol prekvapený a potom sa pozrel mojím smerom. Akoby ma videl, ale veď to nie je možné. Žmurkol na mňa a ukázal smerom von. Postavila som sa a išla som von. Išiel niekam do lesa. Ja som ho nasledovala. V strede cesty zastavil. Otočil sa mojím smerom.

"Takže predsa len..."

"Ta my vidíš?" Zasmial sa.

"Áno. Som rovnaký ako ty Angela. Som anjel." Čože?

"Čo?" Ako je to možné? Urobila som krok späť.

"Neboj sa ma."

"Ako to, že ma vidíš? Som mŕtva. Ako to že som tu?"

"Vidia ťa všetci anjeli. A prečo si tu? To bude tým, že si uväznená medzi svetmi."

"Prečo?"

"Si padlý anjel. Nepatríš tam hore a ani dole. Si medzi nimi."

"Čo mám robiť?"

"To čo teraz."

"Čože?"

"Budeš sa túlať svetom a budeš vidieť ako tvoji blízky umierajú jeden po druhom. Všetkých stretneš tu, medzi svetmi no oni sa potom dostanú buď hore či dole. Ty budeš však tu."

"Čo mám urobiť aby som tu nemusela byť a mohla byť slobodná?"

"Musíš si dobre zvážiť na čej strane si. Či dobra." Ukázal na seba "Či zla.." Ukázal smerom na náš dom.

"Čo ak si nechcem vybrať?"

"Budeš tu."

"A keď si vyberiem zlo?"

"Už nebudeš anjel. Budeš diabol."

"A dobro?"

"Anjel, no stále padlý. Hore sa nedostaneš."

"Vyberám si zlo."

"To som rád." Zasmial sa.

"Čože?"

"Práve si podpísala týmto zmluvu."

"Akú?"

"Odo dnes si diablova snúbenica. A hádaj kto je ten diabol?"

"Nemám potuchy."

"Klaus..."

"Kto je to?"

"Najmocnejší upír na svete. Patrí medzi pôvodných. A tvojou sestrou je Katherine."

"Nie je!!" Už som kričala.

"Áno je. Asi som sa zabudol zmieniť, že toto všetko čo si zažila bude v tvojich spomienkach vymazané a budú nahradené novými." Dopovedal a mne sa podlomili kolená.

"Nie to nesmieš."

"Už sa stalo..." Zrazu som mala v hlave okno. Nič.. Nič v nej nebolo. Po piatich minútach sa mi vynárali obrázky. Na všetkých bola Katherine. Moja sestra. Zhlboka som sa nadýchla. Otvorila som rýchlo oči.

"Angela? Ty žiješ!" Objal ma kto si. Odtiahla som sa a postavila sa upírskou rýchlosťou.

"Nepribližuj sa ku mne. Katherine ťa miluje a ja ju nezradím."

"O čom to trepeš?" Postavil sa.

"Čoskoro uvidíš..." Zasmiala som sa a utekala som preč. Zastavila som až pred naším domom.

"Som doma." Zakričala som, keď som vošla do domu. Kat zišla dole a objala ma.

"Konečne si sa vrátila. Zase budeme spolu. Tak ako pred rokmi." Čo? Tak tomu som nerozumela vôbec. Pred rokmi? Veď sme sa videli pred hodinou.

Love is my Enemy II. -11.kapitola

29. května 2011 v 21:22 | Domcikeee & Kika |  LIME2


11.Kapitola

Pomaly som otvorila oči. Kde to som? Ležala som niekde a hádzalo to so mnou. Bolo to tesné a malé. Ledva som tam ležala. Počula som aj rádio a Chrisov hlas? Ja som v kufri? Ja toho debila zabijem! Kde ma to k*rva nesie? Hodinu mnou len tak hádzalo. Bola som nesmierne smädná. Auto zastalo a Chris išiel otvoriť kufor. Ako náhle ho otvoril ja som z neho vyskočila.
"Kde to sme?!"

"Ty žiješ? Ako to?" Bol veľmi prekvapený.

"Som pôvodná môj zlatý. Mňa sa len tak nezbaví nikto. Čiže? Kde to sme?!" Zasmial sa.

"V Mystic Falls."

"Žarty bokom. Čiže?"

"Ja som nežartoval. Pozri sa za seba." Otočila som sa a uvidela som to. Predo mnou bola rezidecia.

"Nie..."

"Ale áno." Išiel ku dverám.

"Nerob to!" Zakričala som na neho.

"Smola. Ja sa len tak Kayly nevzdám." Vtrhol surovo dnu. Ja som sa skryla vonku za rohom dverí. Málo som len nakukovala. Stefan bol hneď dole a začali sa mlátiť. Bože oni už fakt nevedia, čo so sebou.

"Chris, čo to tu do pekla vystrájaš?!" Ozvalo sa stadiaľ. Bola to Kayla. Nakukla som a prestali sa biť.
"Vicky..." Ozvala sa. Zbadala ma. Vyšla som z úkrytu a vošla som dnu do rezidencie. Stefan sa na mňa pozeral akoby videl ducha. To Chris využil a vrazil mu jednu. Kayla na nich kričala aby prestali.
"Tak a Dosť!" Zvrieskla som teraz ja. Chytila som Chrisa pod krkom a pritlačila ho ku stene.
"Pusti ma."
"Si píš že nie." Odfrkla som.
"Pusť ma, lebo sa to skončí ako predtým..."
"Sklapni."
"Nie." Zasmial sa. "Budem hovoriť koľko len chcem a..." Nestihol dopovedať lebo som ho pobozkala. Budem toho ľutovať no musela som aby konečne zmĺkol. Bolela ma z neho hlava.
Cítila som ako na nás tí dvaja pozerajú. Odtiahla som sa od neho no stále som ho držala pod krkom. Zrazu som zacítila Kaylinu krv. Potrebovala som sa napiť ináč by som skočila po Kayle.
"Prepáč." Povedala som Chrisovi. A zahryzla som sa mu do krku. Tá krv bola odporná, veď je upír, no aj to bolo niečo. Veľmi som sa čudovala, že má v sebe toľko krvi. Už jej mal málo a tak som prestala. On spadol na zem. Pozrela som sa na Kaylu. Zhrozene sa na mňa pozerala.
"Hovorila som predsa, že sa vrátim." Zasmiala som sa. Až vtedy som si všimla že tam stojí aj Damon s malými. Bola som celá od krvi. Okolo úst som mala ešte krv a tak som si oblizla pery. Potom som si ich ešte utrela tričkom čo som mala na sebe.
"Vick.. ty si ho.. zabila.." dostala som zo seba
"Ale no ták...Veď nie je mŕtvy, len v bezvedomí. To ho raz možno prejde. " Zasmiala som sa.
"Nie... je mŕtvi," povedala som vážne.
"Hádam je lepšie keď je mŕtvy on ako ty. No nie?" Po tejto vete Kayla cúvla.
"Ja..." nevedela, čo povedať.

"Jasné. Bojíš sa ma. A to je dobre. Majte sa." Otočila som sa ku odchodu.

"Nie. Nebojím sa!" Otočila som sa a obrovskou rýchlosťou som sa premiestnila tesne ku nej. Oči mi očerveneli a žilky sa mi objavili. Otvorila som ústa a zuby sa mi predĺžili. Celá sa triasla.
"Kayla seba možno oklameš no telo nie."

"Nebojím sa. Pretože nemám čoho. Zvládla som to vtedy ako upír a teraz to zvládnem ako človek."

"Prečo si nedáš povedať? Je to nebezpečné. Aj pre teba ale pre Danniele." Sklopila som zrak. "Preto som Sa zahryzla do Chrisa lebo som bola na pokraji túžby. Potrebovala som krv a vedela som, že ak ju nedostanem, zabijem ťa. Ešte stále chceš aby som tu ostala?"

"Chcem. Poznám ťa, Vick. Lepšie ako seba samú. Možno si v jednej chvíli túžila po mojej krvi, no nezahryzla si sa do neho pre to. Mňa neoklameš," šepla.
"Ja neklamem. Toto som ja. Budú trvať roky kým sa naučím s tým bojovať."

"Ale klameš. Možno ti to ostatný žerú, ale ja nie. Mne si nikdy nevedela klamať. A nevieš to ani teraz. Tak ma nepresviedčaj o opaku. Roky? Môže to trvať večnosť. Možno je toto naše posledné stretnutie..." nedokázala pokračovať.

"Klamem? Tak sa pozeraj..." Vybehla som von z domu a zobrala som malé dievčatko z ulice ktoré sa tam hralo na záhradke. Doniesla som ju do domu a zahryzla som sa jej do krku. Sala som veľmi rýchlo a potom som sa odtiahla. "Zabijem kohokoľvek, kedykoľvek a kdekoľvek." Zlomila som jej väzy a ušla preč. Utekala som obrovskou rýchlosťou no vedela som že niekto ide za mnou. Prudko som zastala a otočila som sa. Ten niekto do mňa narazil. Spadla som na zem a dotyčný na mňa.

"Damon choď naspäť."

"Už ťa nikam nepustím. Nikdy."

"Odíď. Nechcem ti ublížiť." Pošepla som mu do úst.

"Nebola by si toho schopná."

"Tak ako som zabila to malé dievčatko?"

"Urobila si to len preto aby sa ťa Kayla bála. Prečo to všetko robíš?"

"Chcem ju ochrániť. Nechcem aby bola v nebezpečenstve. A teraz ja ju ohrozujem. Musím odísť no už navždy. Ja ju už nikdy nemôžem vidieť. Nikdy."

"Ja ťa neopustím."

"Budeš musieť. Ben a Tay sú už veľký. Potrebujú aspoň jedného rodiča."

"Nehovor to."

"Musím. Chris je mŕtvy. Keby niečo, budem s vami, no vy o mne vedieť nebudete. Tak to bude najlepšie." Chcela som sa postaviť no Damon na mne naďalej ležal.

"Ja ťa nepustím v žiadnom prípade. Hocikam pôjdeš, pôjdeme spolu." Dopovedal a pobozkal ma. Prevalila som sa na neho a sedela som na ňom s rozkročene. Pomaly som si na neho ľahla a bozkávala.

"Ty si nedáš povedať čo?" Povedala som pomedzi bozky.

"Si píš, že nie." Usmial sa a bozkával ma ďalej.

"Kam pôjdeme?" Spýtala som sa keď som sa odtiahla.

"Cestovať okolo sveta. Čo ty na to?"

"Môže byť." Súhlasila som napokon. Je tvrdohlaví, no myslí to dobre. Sama viem, že bez neho by som to nezvládla. Veď ho milujem celým mojím srdcom.

"Milujem ťa."

"Aj ja teba." Ozvala som sa.

"Mali by sme ísť po Bena a Taya."

"Ja nemôžem. Kayla, keď ma uvidí nebude ma chcieť pustiť."

"Budeš to musieť risknúť."

"Ale no ták." Prosila som. Prevalil sa na mňa a pobozkal ma.

"Žiadne ale." Postavil sa a ja s ním. Chytil ma za ruku , akoby sa bál, že mu ujdem, a spolu sme išli naspäť do rezidencie. Nemyslím si že je to dobrý nápad ohrozovať deti, ale Damon ich dokáže ochrániť predo mnou. Verím mu. On to dokáže. Milujem ho...

Just a Dream - 4.kapitola

29. května 2011 v 15:21 | Maťka & Domcikeee & Kika |  JAD


4.kapitola

"Čo spravil?" To nemohol! Bells sklopila zrak. Hanbila sa, ale veď kto nie v takej situácii. "Ja ho zabijem." Pošepla som. Otočila som sa na odchod, no Bells ma chytila za ruku.

"Neurob to na čo myslíš..." Prosila ma.

"Ako vieš na čo myslím?"

"Vidím ti to v očiach. Chceš ísť naspäť do Žiliny. To ti nedovolím."

"Tak to uvidíme." Vytrhla som sa jej.

"Mia! Nerob hlúposti. Prisahaj mi, že nič nevyvedieš." Prevrátila som očami.

"Prisahám."

"Si fakt dobrá herečka."

"Ďakujem." Pootvorila som dvere, no Bella ich zatvorila.

"Prisahaj."

"Vieš, že keď ti niečo sľúbim tak to dodržím." Ale iba vtedy keď je to nutné to poruším ako teraz. Plná hnevu som vyšla von. To je pekne povedané. Pravdou bolo, že som vyšla von ako hurikán. Zdvihla som zrak zo zeme a uvidela som Erica a Jess.

"Tak čo ideme?" Spýtala sa ma.

"Vy choďte, nemám náladu na oslavu."

"Ako vy? Pekne poď s nami." Prehováral ma Eric.

"Choď s Jess. Nechcem aby bola v noci v meste sama."

"Poď aj ty. No ták. Čo ak sa opijem a..."

"Ak to spravíš, už ma neuvidíš." Zasmiala som sa. "Ešte stále sa chceš opiť?" Pobozkala som ho na pery a otočila som sa na odchod. Z tváre mi úsmev zmizol hneď v tú sekundu som sa otočila. To ako som sa usmievala bolo falošné a to veľmi. Som veľmi rada, že nikto si to nevšimol. Jess a Eric odišli a to bola moja šanca. Musím ísť na stanicu. Jednoducho musím niečo spraviť a tento plán je geniálny. Obúvala som si topánky, keď ku mne podišla Bells.

"Kam ideš?"

"Musím si niečo vybaviť."

"A čo také?"

"Jednu vec. Neboj o chvíľu som späť. Mám však jednu otázku. Keď ťa Jake...znásilnil...bol opitý?"

"Áno. Prečo?"

"To je jedno." Otvorila som dvere a vyšla som von. Zošla som dole behom po schodoch. Otvorila som si bránu kľúčom a išla som ku autu. Bolo strýkove, no požičal mi ho, kým on je na dovolenke v Španielsku. Naštartovala som auto a išla som do mesta na políciu. Ako náhle som našla miesto na parkovanie, podotýkam to mi trvalo dosť dlho, Išla som do budovy kde sídlila polícia.

"Dobrý deň. Chcem sa opýtať, kde mám ísť vypovedať, ku jednému trestnému činu?"

"Tu hneď za rohom."

"Ďakujem." Išla som ako mi ten pán povedal. Zabočila som a uvidela som tam jednu tetu sediacu pri pulte. Sadla som si na sedadlo oproti nej.
"Dobrý deň. Chcem nahlásiť znásilnenie."

"Boli ste znásilnená?" Opýtala sa ma prekvapivo. Tak teraz je tu úžasná situácia, aby som zistila aká dobrá som herečka.
"Áno." Zavzlykala som. Jake si to poriadne užije. Pár rokov v base.

"Tu máte formulár. Vyplňte ho." Podala mi papier a ja som začala písať. Meno? Mia Koluci. Vek? 19. Dátum narodenia.... Trestný čin? Znásilnenie. Kto? Jake Simson.....Podala som jej vyplnený formulár. Naschvál som sa ešte rozplakala. Dala mi vreckovku. Potom som podpísala ďalšie papiere a je to. A teraz už ísť len na letisko. Nasadla som do auta a vytešovala som sa z toho, že mi to uverili. To je neskutočné. Ako môžu byť ľudia tupí a nič si nevšimnú. Vošla som do letiskovej haly a kúpila som 4 letenky do Paríža. Tam na všetko zabudneme a to presne potrebujeme. A hlavne Bells. Nechcem aby sa trápila. Dúfam, že táto dovolenka jej pomôže. Musí...

Eternal Love Angel - 17.kapitola

29. května 2011 v 11:39 | Domcikeee & Kiki |  ELA


17. kapitola

Vykričala mi toľko vecí. A všetky boli pravda. A keď som sa chcela obhájiť ani mi nedovolila otvoriť ústa a zmizla. Sedela som tam len tak. Nevedela som, čo mám robiť. Postavila som sa. Bola som celá od krvi. Vedela som, čo by som mala spraviť. Zavolať niekomu. Ale komu? Jediný kto ostal je Damon, no jeho číslo neviem, takže som došla. Čo s ňou urobím? Bože! Premýšľaj! Za chvíľu bude zvoniť! Nemôžem ju tu len tak nechať... Moje myšlienky prerušilo otvorenie dverí. Medzi dverami stál Damon. Ďakujem, Bože!
"Čo sa tu dopekla stalo?" vyhŕkol.

"Prosím, pomôž mi," pozrela som sa na neho a on prikývol. Zobral to dievča na ruky a upírskou rýchlosťou zmizol. Vyšla som von za ním von. Čakal ma pred školou.

"Kde je?" opýtala som sa ho.

"Tam, kde ju nikto nenájde. Vysvetli mi to."

"Tu nie. Za chvíľu bude zvoniť. Poďme niekde inde" prehovárala som ho. Damon si vyzliekol bundu a podal mi ju. Prekvapene som sa na neho pozrela.

"Si celá od krvi," vysvetlil mi. Obliekla som si ju a išla za ním. Prišli sme k jeho autu a on mi otvoril dvere. Nastúpila som sa čakala na neho. Naštartoval a vyrazili sme preč.

"Už sa upírov nebojíš?" cítila som v tom úsmev. Hlavu som pootočila k nemu.

"Nebojím," usmiala som sa aj ja.

"Takže, ten odkaz. Od koho bol?"

"Myslela som, že na to prídete. Bol od Katherine," prehodila som bezstarostne.

"Katherine? Ty si s ňou bola?"

"Áno, ale bolo to len pár minút. Kam ideme?" zmenila som tému.

"K vodopádom, kde sa konala tá párty."

"Prečo tam?" čudovala som sa.

"Pretože tam som prvý krát videl tvoje drsné ja," zasmial sa. Na miesto sme dorazili za pár minút. Vystúpila som a išla si sadnúť na lavičku, čo bola neďaleko. Damon si sadol vedľa mňa.

"Tak, čo sa tam stalo?" Po tej vete sa mi to všetko zase vybavilo.

"To.. urobil to Stefan," šepla som a sklonila hlavu.

"Čože?!" spýtal sa prekvapenie.

"Je to moja vina, ale ja som musela," z úst sa mi dral vzlyk.

"Prečo?" Zdvihla som hlavu.

"Katherine. Musela som to urobiť inak by ublížila Angele. Ang je ako moja sestra. Nemohla som dovoliť, aby jej ublížila. Nemala som na výber. Nechcela som to urobiť. Naozaj," začala som plakať. Zrazu však Damon spravil niečo, čo som nečakala. Objal ma.

"Neboj sa. Bude to v poriadku," šepol.

"Nie nebude. Stefan sa nedokáže ovládať. Sama mi to povedala," protestovala som.

"A povedala ešte niečo?" spýtal sa.

"Povedala, že v škole je niekto kto pracuje pre ňu. A neustále nás sleduje. Všetko jej hovorí. A ja neviem kto to je," nadýchla som sa, " Damon, sľúb mi, že to bude naše tajomstvo. Že nikomu nepovieš o to, že je za tým Katherine. Bude to len medzi nami. Spravím čokoľvek pre to, aby to tak ostalo." Vykrútila som sa z jeho objatia.

"Sľubujem ti to," prehovoril.

"Môžem ti veriť?"

"Môžeš," niečo v jeho očiach ma presvedčilo, že je to tak. Že mu môžem veriť.

"Ďakujem," vďačne som sa na neho usmiala.

"Teraz musíme nájsť Stefana kým neurobí niečo, čo bude ľutovať," v jeho slovách som cítila starosť.

"Ty..." nemohla som nájsť správané slová.

"Čo?"

"Bojíš sa o neho," dostala som nakoniec zo seba.

"Nebojím," protirečil mi.

"Ale áno. Mňa neoklameš. Klameš len sám seba. Je to tvoj brat a ty ho máš rád nech sa deje čokoľvek. Tvoja nenávisť k nemu zmizla už dávno. Len sa to bojíš priznať," zasmiala som sa.

"Nie!"

"Áno!" buchla som ho do ramena.

"Nejdem sa s tebou hádať. Musíme ho nájsť," chytil ma za ruku a ťahal k autu.

"Dobre. Zavez ma najprv domov. Musím sa umyť a potom môžeme ísť," povedala som, keď som už sedela v aute.

"Ty nikam nepôjdeš," zarazil ma.

"Prečo nie?" nechápala som.

"Sama si to povedala, nedokáže sa ovládať. Tvoja, teda anjelská, krv vonia inak ako ľudská. Omnoho lepšie," prehováral ma.

"Damon, všetko je to moja vina. Je to moja povinnosť," pozeral som sa na neho psími očami.

"Dobre, ale keď ho nájdeme, tak sa budeš držať ďalej." Prikývla som. Cestu sme prežili v tichu, teda nie v úplnom. Cítila som, že Damon mi rozumie. Že je to človek, teda upír, s ktorým sa môžem porozprávať o čomkoľvek. Síce je zlý, alebo skôr, teda možno, bol. Nakoniec zastavil pri mojom dome. Vtom som to však uvidela. Dvere boli otvorené. Rýchlo som otvorila dvere a utekala tam. Damon sa ma pokúsil zastaviť, no nepodarilo sa mu to. Vbehla som tam a uvidela... Stefana s Angelou. Pil z nej. Bože môj!

"Stefan! Nie!" To už však vbehol dnu Damon a odtrhol ho od nej. Pripomenulo mi to scénu, kedy som ja bola ma mieste Angely a Damon na mieste Stefana. Rýchlo som však zakrútila hlavou a chytila Angelu, ktorá skoro spadla. Bola v bezvedomí. Sedela som na zemi a držala ju v náručí. Zdvihla som hlavu a uvidela Stefana s Damonom. Bili sa.

"Damon!" zakričala som sa neho. Pozrel sa mojom smerom. Hneď prišiel ku nám. V jeho očiach bolo vidno, že sa bojí o Angelu... Ale to znamená?! Ó môj Bože! Keby to bolo iná situácia tak asi skáčem od radosti, no teraz nie. Postavila som sa a nechala tam Angelu a Damona. Išla som ku Stefanovi. Videla som ako so sebou bojuje. Držal sa za hlavu.

"Stefan," prehovorila som. Zdvihol hlavu.

"Ty!" zavrčal a v tej chvíli bol pri mne.

"Všetko je to tvoja vina!" Jeho tvár bola zmenená. Krvavo červené oči ma už však nedesili.

"Túžiš po krvi? Po anjelskej krvi? Ak chceš, tak kľudne sa mi zahryzni do krku a pi. Pi toľko koľko chceš," prehovorila som tvrdím hlasom.

"Prečo to robíš?!"

"Lebo je to moja vina. Tak pi. Už sa viac na to nedokážem pozerať. Nemôžem. Ak si budem musieť ďalší krát vybrať, tak neviem. Nemôžem sa rozhodovať medzi najlepšou kamarátkou a upírom, ku ktorému..."

"Ale, ale. Zdá sa, že som si vybrala dobrý čas prísť," otočila som sa a uvidela... Katherine.

"Katherine," prehovorila som.

"Ahoj, anjelik," usmiala sa, " prepáčte, že vás vyrušujem, ale musela som prísť a pozrieť si ako dvaja upíri zabijú dve ženy, ktoré milujú..." Vtom som však ucítila silnú bolesť... a Stefanové zuby v mojom krku...

Eternal Love Angel - 16.kapitola

28. května 2011 v 19:53 | Domcikeee & Kiki |  ELA


16.kapitola

Vošla som do svojej triedy a sadla som si na svoje miesto. Hodina sa začala. Elena si sadla vedľa mňa. Bolo mi to zvláštne. Ešte pred nedávnom sme boli najlepšie kamarátky, no potom sa mi úplne odcudzila. A teraz sa mám tváriť, že sme zase tam ako predtým?

"Čo sa deje?" Napísala som na papierik a podala som jej ho. Nechcela som totiž ostať po škole za vyrušovanie.

"Nič." Odpísala. No netvárila sa moc nadšene.

"Mňa neoklameš niečo sa deje. Prosím povedz mi to."

"Páči sa mi jeden chalan."

"Aký?" Hneď som vyzvedala a usmievala som sa ako slniečko.

"Stefan."

"Čože? On? Ten nový?"

"Áno.." Tak toto nie je dobré.

"Ale ostane to len pri tom že sa ti páči že?"

"A preto som ti to nechcela povedať!" Pošepla už nahnevaná.

"Ticho mládež! Ináč pôjdete do riaditeľne!" Ozvalo sa od tabule.

"Čo?" slabulinko som pošepla.

"Tvoja sestra ho miluje a vyzerá to tak, že aj on ju."

"To máš skadiaľ?"

"Od jeho brata."

"Damona?" Pošepla som o dosť hlasnejšie. Prikývla.

"Tak a dosť! Angela do riaditeľne!" Postavila som sa a zobrala som si veci. Ešte pred tým ako som odišla som sa pozrela na Elenu. Tvárila sa nešťastne a že ju to mrzí,, no mne to bolo fuk. Skôr ma zaujímalo, čo má s Damonom a Stefanom. Vyšla som z triedy a išla chodbou. Do riaditeľne som samozrejme namierené nemala. Už len tam by som išla. Dobrý vtip. Išla som na WC. Otvorila som dvere a zhrozila som sa. Na zemi bolo dievča v kaluži krvy a vedľa nej bola Ronnie.

"Panebože. Čo sa stalo?"

"Ja.."

"Ako si mohla? Prečo to robíš? Baví ťa to? Sú to naši priatelia, no ako pozerám ty ich už nepokladáš za našich priateľov. Že?" Ani mi nestihla odpovedať. Odišla som. Toto už je na mňa priveľa. Rozbehla som sa preč zo školy. Ako náhle som vyšla z budovy, nevedela som kam mám ísť. Počula som za sebou nejaké kroky. Rozbehla som sa odtiaľ bez váhania. Išla som na pohrebisko. Sadla som si na strom a čakala. Cítila som, že ma niekto prenasleduje. Predo mnou pristála sova. Bola biela ako sneh. Nikdy som takú ešte nevidela. Obdivovala som jej perie, keď som uvidela na jej nohe nejaký papierik. Zobrala som ho a otvorila.

"Damon je môj. Ak budeš s ním, budeš svedkom vraždy tvojej milej kamarátky a následne mestečka. Máš na výber. Damon však v oboch prípadoch bude môj. Po dobrotky či po zlotky." Čo to má znamenať? Pozrela som sa na tú sovu. Jej oči boli krvavo červené, plné hnevu. Normálne som sa bála, že na mňa zaútočí. Roztrhala som ten papierik a vtedy sova odletela. Mala som čudný pocit. Zoskočila som zo stromu a do niekoho som narazila. Dvihla som zrak. Bol to Damon. Bol veľmi blízko. Cítila som ako dýcha. Nádych aj výdych. Urobila som krok do zadu. Zase som do niekoho narazila. Obrátila som sa. Bol to Majk. Tri šoky naraz. Veď to sa nedá ani predýchať.

"Nemal si byť v škole?" Opýtala som sa Majka.

"Nápodobe."

"To je komplikované. Budeš mať ešte problémy. Vráť sa naspäť." Prosila som ho zrakom.

"Presne. Nemáš tu čo robiť. Vypadni." Ozval sa na neho Damon.

"Prečo? Azda to tu nevlastníš?" Prihovoril sa mi Majk. Cítila som sa ako vzduch. Obaja ma ignorovali.

"Hovorím vypadni." Opakoval Damon.

"Vieš čo si môžeš..." Oou. Oni po sebe skočia.

"Dosť!" Ozvala som sa.

" Obaja ma počúvajte! Ani jeden z vás tu neostane." Pozrela som sa na Majka.

"Ani jeden." Tentoraz som sa obrátila na Damona.

"Jasné?"

"Nenechám ťa tu Angela samú. Poď pôjdeme do parku." Ozval sa po chvíli Majk a chytil ma za ruku. Tak toto nemal pred Damonom.

"Daj od nej tie špinavé paprče preč!" Nahneval sa a skočil po ňom. Zhodil ho na zem. Mlátil ho hlava ne hlava. Chytila som Damona zozadu a ťahala som ho preč. On sa však vytočil a strelil mi facku. Ja som odletela dva metre od toho miesta. Pozrela som sa mu do očí. Boli celé krvavo červené a mal žilky na tvári okolo očí. Držala som si ruku na mieste kde mi strelil facku. Veľmi to bolelo. Do očí sa mi hrnuli slzy. Klesla som úplne ku zemi. Damon konečne prestal išiel ku mne.

"Prepáč ja..." Hneď sa ospravedlňoval. Posadila som sa.

"Už ťa v živote nechcem nikdy vidieť. Dúfam, že som to povedala zrozumiteľne a jasne." Tváril sa smutne a zmizol. Postavila som sa a išla som ku Majkovi.

"Si v poriadku?"

"Cítil som sa už aj lepšie, no dá sa." Posadil sa.

"Prepáč mi to. Damon je strašný..." Nevedela som dopovedať.

"Žiarlivý?" Dopovedal za mňa a usmieval sa.

"Nemá na čo žiarliť."

"Ale má. Si krásna. Kto by ťa už len nechcel?"

"Beriem to ako kompliment najvyššieho stupňa." Zasmiala som sa.

"Kino platí? Dnes? Večer?"

"Jasné." Pomohla som mu postaviť sa a spolu sme išli ku mne domov. Odprevadil ma a potom niekam zmizol. Ja som išla do izby a ľahla si na posteľ. Zobrala som si knižku a začala som ju čítať. Keď som ju dočítala ani som sa nenazdala a už bola vonku tma. Postavila som sa a išla som si dať rýchlu sprchu. Ako som aj vošla hneď som aj vyšla. Rýchlo som si sušila vlasy a upravovala som sa. Zo skrine som si vytiahla červené tielko, čierne rifle a čiernu koženku. Sadla som si pred zrkadlo a pár blond pramienkov som si nafarbila červeným tužidlom. Prežehlila som si končeky vlasov a obula som si topánky na vysokom opätku. Niekto zaklopal na dvere. Utekala som dole po schodoch a otvorila som.

"Potrebujem pomoc."

"Čo sa deje?"

"Krv...Pozvi ma dnu..."

"Poď ďalej." Vošiel a zrazu ma pritlačil ku stene.

"Prepáč no musím." Povedal chrapľavo.

"Aaa.." Zahryzol sa mi jemne do krku. Najprv to štípalo, no keď som sa prestala metať, tak to nebolelo. Ja som však pomaly strácala vedomie aj dušu...

Just a Dream - 3.kapitola

28. května 2011 v 15:33 | Maťka & Domcikeee & Kika |  JAD


3.kapitola

Už som si myslela že sa nedočkám. No predsa to prišlo a koniec školy je tu. Už len si prebrať papiere o skončení a hor sa do nového života. Sedeli sme s Bells vedľa seba a čakali kedy to všetko začne. Telocvičňa sa zapĺňala, ale stále mi tu niekto chýbal.

"Nevieš kde je Mia s Ericom? Už tu mali byť." Spýtala som sa Bells no ona len pokrčila plecom. Začal sa príhovor riaditeľky a profesorov a potom nás postupne začali volať. S Bells sme si prebrali vysvečka a šli sa postaviť ku Mii. Keď sa k nám pridal aj Eric, tak už sme ani nečakali na ďalšie ceremónie a odišli sme spoločne preč. Na stanici sme nastúpili do vlaku a čakali kým sa pohneme. Mám to tu veľmi rada, ale už sa neviem dočkať toho čo ma čaká. S Miou, Ericom a Bells sme sa rozhodli ísť na spoločnú Univerzitu, ale kým tam pôjdeme, budeme nejaký čas u Mii v Košiciach a užijeme si leto.
Cesta trvala dosť dlho, tak som si dala do uší slúchadla a zapla svoje obľúbené piesne. U Mii sme si rozdelili izby a ja som si začala vybaľovať. Nemala som toho tak moc, takže som to mala celkom rýchlo hotové. Využila som čas kým si aj ostatný vybaľujú a šla som do sprchy. Úplne som sa pod tým prúdom tečúcej vidy uvoľnila. Keď už som bola dostatočne svieža, tak som vyliezla a zabalila sa do osušky. Vysušila som si vlasy a šla do izby, kde som na seba natiahla rifľové kraťasy a čierné tieľko. Vybrala som sa za Miou, aby som zistila čo podnikneme, ale keď som ju našla tak som ľutovala že som nešla najskôr za Bells.

"Ehm ľudia trošku sa kroťte.. sú tu deti." Zasmiala som sa a oni na mňa pozreli. "Nechcem rušiť, len som chcela vedieť či niekde nevyrazíme."

"Jasné, len na seba niečo hodíme a môže vyraziť."

"Okej tak sa chystajte a ja zájdem ešte za Bells." Povedala som im, zavrela za sebou dvere a v tom mi to všetko prišlo smiešne. Zaklopala som Bells na dvere a keď sa ozvala tak som vošla dnu.

"Hotová?"

"Horko ťažko, ale áno," trochu sa usmiala.

"Ideš s nami von?"

"Dnes nie. Som unavená. Možno inokedy. Choďte a zabavte sa za mňa,"

"Dobre vieš, že Mia s takou odpoveďou nebude súhlasiť," zasmiala som sa.

"Viem, ale dnes naozaj nie. Nemám náladu na nič. Chcem byť chvíľu sama."

"Stalo sa niečo?" už dosť dlhšiu dobu sa mi zdá byť neják smutná, ale vždy to zaprie.

"Nie. Som v pohode. Len je toho na mňa veľa. Musím si dať riadnu sprchu a vyspať sa. Zajtra budem fit," vedela som že to není úplná pravda, ale pre dnes to nechám tak.
"Dobre. Budem sa tváriť, že ti verím. Tak idem. Dobrú noc," vyšla som von a zavrela za sebou dvere, ale ešte som ju počula ako vraví že to máme poriadne roztočiť. Vošla som do kuchyne, kde už na nás čakala Mia.

"Kde je Bells? Dúfam že ide s nami." Spýtala sa keď si všimla že som prišla sama.

"Nie. Vraj chce byť sama."

"Kto chce byť sám?" ozval sa za mnou Eric.

"Bells.."

"To sa mi nezdá. Čo to s ňou je? Aj vám sa zdá, že sa niečo zmenilo?" spýtala sa Mia.

"Hej tiež ma to napadlo. Ale nechala som to tak."

"No tak ja to tak nenechám. Idem si s ňou pohovoriť." Povedala a vyšla z kuchyne a mňa tam nechala s Ericom.

"Mia nemyslím že..." kričala som za ňou, ale prerušil ma Eric.

"Len ju nechaj. Veď sama vieš, že keď si niečo vezme do hlavy tak jej to nikto nevyvráti."

"Hej viem. No chlapče budeš to mať s ňou ťažké." Zasmiala som sa.