Červen 2011

Just a Dream - 20. kapitola

30. června 2011 v 19:18 | Maťka & Domcikeee & Kika |  JAD


20. kapitola

Udrela ma a odišla. Eric sa ju pokúsil zastaviť, no nepodarilo sa mu to. Stála som tam a držala sa za líce. Po pár sekundách som sa konečne pohla a išla k dverám. Eric ma však zastavil.

"Počkaj, Bella!" chytil ma za ruku.

"Eric, ak sa chceš spýtať či sa niečo stalo tak odpoveď je nie. Nič. Však sme obidvaja oblečený. To by išlo ťažko." Vytrhla som mu ruku a odišla z ich izby. Išla som do svojej. Vbehla som dnu a zabuchla dvere. V izbe nikto nebol a za to som bola rada. Vošla som do izby a sadla si na posteľ. Nevedela som, čo má robiť. Bez akéhokoľvek rozmýšľania som išla do kúpeľne. Dala si sprchu a potom sa vrátila do izby. Obliekla som si čierne rifle, biele tielko a obula si čierne botasky. Rozčesala som si vlasy a nechala si ich rozpustené. Namaľovala som sa a bola som hotová. Musím ísť niekam preč. Ďaleko od všetkých. Vtom mi však zazvonil mobil. Zdvihla som.

"Prosím?"

"Ahoj, Bella."

"Daniel. Tak rada ťa počujem," vydýchla som.

"Chcel som sa ťa len opýtať či by si si so mnou nedala raňajky."

"Ani nevieš s akou radosťou. Kde sa stretneme?"

"Poď dole," povedal a zložil. Rýchlo som si zobrala som si kabelku a koženú bundu. Zbehla som dole, kde ma čakal Daniel. Prišla som k nemu a neviem prečo som ho objala. Potrebovala som to. Cítiť, že aspoň niekto ma má rád.

"Ou, takéto privítanie som nečakal," zasmial sa a ja som sa odtiahla.

"Prepáč," sklonila som hlavu. Vtom som ucítila jeho prsty na brade. Zdvihol mi hlavu a ja som sa mu musela pozrieť do očí.

"To je v poriadku," usmial sa.

"Ideme?" prikývol. Spolu sme išli do jednej reštaurácie. Dali sme si raňajky a porozprávali sme sa. Bolo to fajn. Asi ešte pol hodinu sme sa spolu prechádzali než musel ísť Daniel preč. Najprv ma však odprevadil do hotela. Vošli sme dnu. A potom som zastala. Otočila som sa na neho. Nečakane ma však... pobozkal. Bolo to úplne iné ako keď som vtedy pobozkala Paula. Po pár sekundách sa odtiahol.

"Prepáč, nechcel som."

"To je v poriadku. Skôr ja by som sa mala ospravedlniť."

"Prečo?" spýtal sa prekvapene.

"Ja..." nedovolil mi dopovedať.

"Nemáš sa za čo. Teda jedine za to, že sa mi tak neskutočne páčiš."

"To má byť kompliment?" spýtala som sa ho.

"Je to kompliment," a znova ma pobozkal.

"V to som dúfala. Nemal by si už ísť?"

"Mal, ale nechce sa mi."

"Si ty, ale riadne nezodpovedný," zasmiala som sa.

"Ty si zodpovedná za obidvoch," vrátil mi to.

"Bež už. Ahoj," posledný bozk na rozlúčku a potom sa otočil a išiel.

"Ahoj," povedal ešte. Usmiala som sa, keď vtom som si všimla Jess a tú partiu hercov. Dívali sa na mňa. Jess išla ku mne. Za ňou som videla Paula a jeho smutný výraz. Počkať?! Smutný?! Prečo ? Jess už bola pri mne.

"Ktože to bol?" opýtala sa ma s úsmevom.

"Kamarát."

"Tak to aj vyzeralo."

"Potrebuješ niečo?"

"Ale, ale čo tak ostro?"

"Prepáč, pohádala som sa s Miou a je toho na mňa veľa," vysypala som zo seba.

"Mám niečo, čo ti zlepší náladu." To ma zaujalo.

"Čo?" Vtom sa však za ňou objavil nejaký chlap.

"Pracovnú ponuku, aby ste si zahrali v našom seriály," vyhŕkol.

"A vy ste...?" nechala som vetu doznieť.

"Ian Somerhalder," predstavil sa mi.

"Teším sa. A teraz prečo by som vtom seriály mala hrať?"

"Bella, je to jedinečná príležitosť."

"Jess, ja neviem..."

"Prosím.." pozrela sa na mňa prosiacimi očkami.

"Dobre, Jess, myslím, že je to dobrý nápad."

"Áááá..." objala ma. Bola som šťastná spolu s ňou. Po chvíli sa však odtiahla.

"Kde je Mia?" spýtala som sa jej.

"Ona..."

"Čo?"

"Odišla..."

Beautiful Holidays

30. června 2011 v 19:13 | Kika
Synopse:

Príbeh Simon, Kate a Táni, najlepší kamarátok, ktoré idú na prázdniny do Miami. S hercami zo seriálu The Vampire Dairies sa stretnú na letisku a neskôr v Miami. Tento príbeh je plná lásky, nečakanách zvratov a intríg...
  • Kapitoly
  • Trailer
  • Postavy

Love is my Enemy

30. června 2011 v 18:41 | Kika

Synopse:

Príbeh dvoch pôvodný sestier, Kayli a Vicky, a dvoch upírych bratov, Stefana a Damona. Príbeh sa začína, keď sa sestry dozvedia o smrti svojho otca, Klausa. Rozhodnú sa pre pomstu a nič ich nedokáže zastaviť. Vyberú sa do Mystic Falls, kde stretnú Stefana a Damona. Spočiatku sa zdá, že nenávisť je silnejšie, no pomaly každá zo sestier zisťuje, že majú oveľa väčšieho nepriateľa než si mysleli. Ich nepriateľom je totižto láska...

  • Trailer
  • Postavy

Beautiful Holidays 2 Návrat

30. června 2011 v 17:49 | Kika

Synopse:

Príbeh pokračuje a životy Simon, Táni, Iana a Paul pokračujú ďalej. Osud im však pripravuje ďalšie prekážky. Simon prechádza ťažkým obdobým. Musí si totiž vybrať tú správnu cestu... Osud nám však na konci príbehu ukáže aký dokáže byť k ľudom krutý...

  • Trailer
  • Postavy

Love is my Enemy II.

30. června 2011 v 17:43 | Kika

Synopse:

Pokračovanie príbehu Love is My Enemy...
  • Trailer
  • Postavy

Second Chance - 25. kapitola

30. června 2011 v 16:55 | Domcikeee & Kika |  SCH


25. kapitola

Musím niečo vymyslieť. Hocičo. Len, aby som dostala Katherine preč odtiaľto. No nič ma nenapadá. Potrebujem na chvíľu vypnúť. Zabudnúť na okolný svet. Len jediná vec mi dokáže toto splniť. A tou je.. krv. Bez akéhokoľvek rozmýšľania som podišla k oknu a vyskočila von. Slnko už zapadlo. Obloha potemnela. Rozbehla som sa k mestu. Pri prvých svetlách a domoch som spomalila. Bola som rozhodnutá, že zabijem hocikoho kto pôjde okolo. Prešla som pár ulíc, keď vtom som uvidela nejaké dievča. Ulica bola prázdna a jediná žijúca osoba bola ona. Upírskou rýchlosťou som prešla k nej. Kráčala som sa ňou. Vtom sebou trhla a otočila sa ku mne. No to ja už som stála za ňou z druhej strany. Pomaly svoju tvár obrátila ku mne.

"Och, môj Bože. Hrozne som sa zľakla," vydýchla.

"Prepáč, to som nechcela," milo som sa na ňu usmiala.

"To je v pohode. Proste len som mala pocit, že ma niekto sleduje," hrnula zo seba. Bola nervózna.

"Vieš... vlastne si sa nemýlila." Urobila som krok k nej.

"Čože?!" Viac povedať nestihla, pretože moje zuby už preťali jej tenkú kožu na krku. Krv toho dievčaťa ma priam volala. Chcela, aby som pila ďalej. Hltala som jej krv ako o život. Čím viac som pila tým silnejšie som sa cítila. Po chvíli som sa však odtrhla, pretože... ma niečo napadlo. Musím spraviť niečo, čo donúti Stefana a Damona, aby mi dôverovať. Tým pádom keby sa Katherine hrala na mňa, tak jej neuveria nič z toho, čo im povie. Potom už budem musieť improvizovať. Pustila som to dievča na zem. Najlepšie spôsob ako stratiť ich dôveru je, aby si mysleli, že sa nedokážem ovládať. Preto som sa otočila a išla k telefónnej búdke, čo bola na druhej strane ulice. Chytila som slúchadlo a vyťukala číslo na políciu. Trocha som pozmenila hlas, pridala riadny strach a zahrala som, že som našla na ulici mŕtve telo dievčaťa. Potom som zložila a odišla preč. Na začiatok to stačí. Neskôr sa pobavím viac. Vrátila som sa domov. Dala si sprchu a ľahla si v pyžame na ustlatú posteľ. Zavrela som oči, no nezaspala som. Len som ležala. Tak som prežila celú noc.

XXX

Ráno som sa rozhodla ísť pozrieť za svojou sestričkou. Tipujem, že bude u seba doma. Rýchlo som si obliekla rifľové kraťasy a k tomu odvážne čierne tielko. Obula som si baleríny a učesala sa. Okolo krku som si dala farebné korále. Bola som hotová. Zišla som dole. Tam som narazila na Sheilu.

"Dobré ráno, Sheila," pozdravila som ju.

"Dobré, Chloe."

"Idem do mesta. No nebudem dlho." Potom som s pozdravom odišla. Nebrala som auto. O pár minút som stála pred jej domom. Podišla som k dverám a zaklopala. Otvorila mi nejaká žena. Tipujem, že Jenna. Šokovane sa na mňa pozerala. Ani sa jej nedivím.

"Môžem ďalej?" Prikývla. Tak toto bolo ľahšie než som čakala. Vošla som dnu.

"Zabudni, že som tu bola..." šepla som a ovplyvnila ju.

"Zabudnem, že si tu bola..." zopakovala a ja som šla hore po schodoch do sestrinej izby. Otvorila som dvere bez zaklopania. Tam ma však čakalo prekvapenie. Oprela som sa o otvorené dvere.

"Z mojej sestričky sa očividne konečne stala žena," zasmiala som sa. Obidvaja sebou trhli a prekvapene sa na mňa pozerali.

"Ako si sa sem dostala?" spýtala sa ma Elena.

"Dverami. Jenna ma ochotne pozvala ďalej. Za to však tvoj priateľ dverami určite neprišiel. Nemám pravdu, Damon?" dobre som sa na nich zabávala. Nikto mi neodpovedal. Až po chvíli.

"Vypadni odtiaľ to," zavrčal na mňa Damon.

"To si, môj zlatý, nechaj pre moju sestričku. Jej sa to určite páči viac ako mne. To ma vlastne privádza na otázku... Mali ste ochranu? Nepotrebujem byť v sedemnástke teta." Bože! Keby ste videli tie ich ksichty. Akoby im to nedošlo... Och bože! Ja z nich nemôžem.

"Vy dvaja sa k sebe hodíte. IQ asi také dlhé ako môj malíček, no za to však vaše sexuálne chute dlhé približne päť metrovému lanu," zasmiala som sa, " ste upíry. Deti mať nemôžete," vysvetlila som im to ako malému štvorročnému decku. Elena sa posadila a pridržala si pri tele prikrývku.

"Čo tu chceš?"

"Chcela som ťa vidieť. Myslela som si o tebe, že si riadna suchárka, no zdá sa, že som sa mýlila. Si len riadna štetka. Nič v zlom. Ber to ako kompliment. A dúfaj, že sa to nedozvie tvoj druhý frajer, ktorý ťa tak oddane miluje, že je mu jedno, čo sa vtedy stalo, keď vás načapal prvý krát. Uži si to, Elena, naplno. Kým môžeš. Čas sa kráti. Tik-tak." Otočila som sa a odišla preč. Vyšla som z ich domu. Potajme som dúfala, že som jej aspoň trocha ublížila. Chcem, aby trpela aspoň toľko ako ja. Možno si teraz myslí, že to Stefanovi poviem. No.. pýtam sa sama seba... dokážem to? Ublížiť mu? Nie... to v živote neurobím. Proste to nedokážem. Rýchlo som sa odtiaľ vytratila. Po ceste domov mi však zazvonil mobil. Pozrela som sa na display. Bolo tam neznáme číslo, no aj tak som to priala.

"Prosím?"

"Chloe Flemming?" spýtal sa tajomný, ale zároveň známi hlas.
"Áno, kto je tam?"

"To vedieť nemusíš. Stačí, že ti predám odkaz."

"Čože?! Aký?!"

"Kry si chrbát kým môžeš..." Potom už sa len ozvalo to nepríjemné pípanie, že hovor skončil. Nechápala som kto to bol. Prechádzala som cez cestu, keď vtom som začula trúbenie. Zdvihla som hlavu a uvidela som auto, ktoré zastavilo len pár milimetrov odo mňa. Vodič vystúpil a šiel ku mne.

"Bože, si v poriadku?"

"Áno... som," dostala som zo seba.

"Mrzí ma to. Veľmi. Nemal by som ťa odviezť do nemocnice?"

"Nie, to je v poriadku." Otočila som sa na neho a uvidela naozaj sexi chlapa. Bledo hnedé vlasy, zelené oči a nehorázne sexi telo.

"Som Mason, Mason Lockwood," nastavil ku mne ruku.

"Chloe Flemming," priala som ju a usmiala som sa na neho.

"Rás ťa spoznávam." Ou! Ten úsmev!

"Aj ja teba..."

Eclipse of my Heart - 2. kapitola

29. června 2011 v 20:12 | Domcikeee & Kika |  EOMH


2. kapitola

Stála som vo svojej izbe a obzerala som sa okolo. Všetky moje spomienky ostanú tu. V tomto dome. Je to veľmi ťažké opustiť, no čo už. Obzerala som sa po prázdnej izbe. Boli tu len krabice, plné vecí a holé steny. Toto bolo moje útulné miestečko, ktoré je plné tajomstiev. Stále spomínam na to ako ma mama chodila kontrolovať keď som mala chlapčenskú návštevu v mojej izbe. Stále mala obavy no verila mi. A teraz tu nie je. Už ju neuvidím. Nikdy. Znova sa mi tlačili do očí slzy. Táto spomienka veľmi bolí a hlavne to že zomrela len pred nedávnom. Zobrala som si poslednú krabicu do rúk a vyšla som z izby von. Položila som ju na chodbe a zavrela som za sebou dvere do izby. Nebolo to však len obyčajné zatváranie dverí. Bol to koniec spomienok. Koniec všetkého čo sa odohralo v tomto dome. Znova som dvihla tú ťažkú krabicu a zišla som dole ku autu. Naložila som tam krabicu a čakala som na sestričku.

"Stella pohni si!" Zakričala som na ňu. Už tu nemôžem byť dlho. Lebo to už fakt nezvládnem.

"Idem!" Hurá! V momente bola dole a ani som sa nenazdala a už sedela na sedadle spolujazdca. Sadla som si teda tiež a naštartovala som auto.

"Môžeme?" Stella len prikývla a tak sme išli do nášho nového domova. Dlho sme cestovali a míňali cestu. Zrazu som uvidela tabličku s názvom mesta Neapol. Konečne! Prešli sme cez mesto kde bolo fakt rušno. Pár krát som zabočila sem a tam a vualá, boli sme pred naším novým domom. Bol fakticky obrovský.

"Vstávaj sme tu," Pošepla som a jemne potriasla so Stellou. Ona sa zobudila a spolu sme išli vybaľovať. Bola to obrovská fuška. Stella bola hotová skôr a tak niekam išla. Ja som to s tým vybaľovaním vzdala a išla som sa pozrieť na výhľad z okna. Slnko krásne zapadalo a piesok leskol. Vlny mora narážali na hladinu. Bol to krásny pohľad. Pomaly sa stmievalo a ja som bola stále viac a viac unavená.

"Okej, toto vybalím už zajtra." Dala som si rýchlu sprchu a ľahla som si do postele. Zavrela som oči a už som spala. Cez okno som počula vlny a započula som aj kroky. Veľmi som sa zľakla no potom sa mi uľavilo, keď som počula kto to je.

"Dobrú noc, sestrička," Pošepla mi Stella a prikryla ma. Odišla z izby a ja som stále počúvala len tie vlny. Stella sa ukladala do postele a všetko to bolo počuť cez steny. Zrazu bolo ticho. Vlny už boli tichšie a tak som sa snažila zaspať. Stále som sa však prevaľovala zo strany na stranu. Vôbec som nevedela spať. Posadila som sa na posteli a rozhodla som sa, že sa pôjdem prejsť. Hádam mi pomôže čerstvý vzduch uvoľniť sa. Prešla som cez terasu na pláž. Vial príjemný vánok. Cez prsty na nohách sa mi presypával jemný ešte teplý piesok. Podišla som ku brehu a namočila som si ich. More bolo ľadové a to doslovne. Hneď som cúvla naspäť. Vtedy som však do niekoho narazila. Otočila som sa a predo mnou bol nejaký muž.

"Prepáčte nechcela som. Nevšimla som si že..." Počkať! Ako? Veď tu nikto nebol. Alebo sa mýlim?

"To je v poriadku. To mi nevadí..." Povedal to tak akoby mu vadilo niečo iné.

"Narážate na niečo ?"

"Ako si uhádla?" Zasmial sa. Zdal sa mi zvláštny a normálne z neho bola cítiť hrôza a strach. Začala som cúvať a on sa ku mne približoval.

"Neboj sa. O chvíľu už ani nebudeš vedieť, že si niekedy existovala."

"Nerozumiem?"

"Neboj sa. Sľubujem, že to nebude bolieť." Chytil ma za ruku a pritiahol si ma ku sebe.

"Prestaňte!" Začala som ho búchať do hrude či kopať nohami, no ním to ani nepohlo.

"Keď nebudeš protestovať bude to rýchle a menej bolestivé." Zasmial sa a vyceril zuby.

"Kto ste?" Pýtala som sa už s obrovským adrenalínom v krvi. Cítila som že toto je môj koniec. Koniec života... Veľmi som sa bála. Bolo to strašné.

"Nie som taký dobrý ku všetkým obetiam tak si to váž!" Povedal a pritiahol si ma ešte viac ku sebe.

" Volám sa Stefan. Stefan Salvatore." Pošepol mi do ucha a prechádzal mi po krku perami.

"A som upír..." Pošepol ešte slabšie a zahryzol sa mi do krku. Vydala som zo seba slabý ston. Veľmi to bolelo. Pomaly som videla len hmlisto a hmlisto, až som nevidela vôbec. Slabla som veľmi rýchlo. Už to ani tak nebolelo. Bolo to akoby zo mňa vysal dušu. Tak a toto je môj koniec. Sestrička mala som ťa rada...

"Nechaj ju Stef. Veď ju už zabiješ..." Povedal niekto s veľkou pohŕdavosťou. Zrazu som padala na zem. Niekto ma však zachytil.

"No a? Nájdi si aj ty nejakú a mňa nechaj najesť sa." Srdce mi pomaly prestávalo biť.

"Už nemá skoro tep Stef!"

"Bože a čo? Jedno dievča hore dole!"

"Vypadni odtiaľto!" Zakričal ten pre mňa neznámi hlas. Chvíľu na to som zrazu niečo pocítila na ústach.

"Vypadni od nej ty kretén!" Začula som obrovský krik. Bol to Stellin krik! O môj bože! Stella!!

"Hovorím vypadni!" Stella odíď! Rýchlo! Stále som cítila tú tekutinu na mojich perách. Bola odporná.

"Pi. Pomôže ti to." Pošepol to neznámi. Tú tekutinu som priam hltala. Bola odporná, no ak mi má pomôcť urobím čokoľvek.

"Posledný krát hovorím nechaj ju!" Zrazu sa tá tekutina oddialila od mojich pier. Ruky som za ňou naťahovala no narazila som na niečo iné. Pomaly som otvorila oči a uvidela som ho. Ten neznámi bol fakt krásny, no zarazilo ma čo robil. Bránil sa rukami pred Stellou. Tá mu vrazila facku,no vôbec to s ním nepohlo tak ako ani s tým...upírom. Cítila som sa silnejšia a tak som a podoprela lakťami a pomaly som cúvala.

"Stella bež! Sú to upíry!" Skríkla som na ňu .On sa na mňa pozrel prekvapene. Tie jeho oči sa zaborili do mojich. Zrazu sa mu oči otvorili do korán a ja som pocítila ako mi niekto prebodol srdce. Pozrela som sa na tú ranu a ona krvácala. Bol v ňom nejaký kôl. Obzrela som sa a ten kto ma zabil bol Stefan či ako sa volal. Pozrela som sa na Stellu a klesla som na zem.

"Prepáč braček, no ona už mala byť mŕtva a vie už o nás a tak som nemal inú možnosť..." Pozrela som sa na toho neznámeho a zrazu bolo všetko čierne. Temnota ma pohltila naplno. Nič. Bola som v krajine tieňov. Niekam som padala, padala a padala, no potom som zastavila a niekde som visela. Kričala som no nikoho nikde. Bola som sama, sama v ničote. Cítila som akoby v mojom tele už nebola duša. Temnota a temnota. Tak toto je koniec. Horšie ako koniec. Tu budem, zrejme už navždy....

Just a Dream - 19. kapitola

29. června 2011 v 16:26 | Kika |  JAD


19. kapitola

"Vy?" Predo mnou stál Kevin a Ian. "Čo sa to tu deje?" Chcela som hneď vysvetlenie. Utrela som si slzy a postavila som sa. Oprášila som si rifle a spolu sme išli pod Eifellovu vežu.

"Musíme sa porozprávať." Zahlásil Kevin.

"Neviem či som to nepovedala jasne, no zopakujem to ešte raz. S vami všetkými som skončila!"

"Prosím. Vypočuj si ho." Žiadal ma Ian. Prevrátila som očami no nakoniec som prikývla.

"Chcem sa ťa opýtať...Čo študuješ?"

"Načo vám to je?" Vôbec som nechápala kam tým mieri.

"Jednoducho odpovedz."

"Teraz sme spolu s Jess, Bells a Ericom nastúpili na filmovú."

"Tak to je perfektné!" Zrazu z ničoho nič obaja žiarili. To len ja som mimo? Ako sa na mňa pozeral Kevin, zrejme mu hneď doplo, že mi niekto stojí na kábli.

"Je to perfektné preto, lebo vám chcem dať ponuku."

"Akú?" Bolo mi neskutočne zle. Ešte stále som sa na všetkých hnevala a zrazu ponuka?

"Či by ste nechceli ty, Jess a Bells vystupovať v seriáli." Tak toto ma fakticky pobavilo.

"Okej. Ako to povedať. Nie som si istá či máte rozum. Vyzeráte fakt múdro a preto túto otázku beriem ako žart." Zasmiala som sa a otočila som sa im chrbtom. Nie to že mi zničili výlet! Ešte si zo mňa robia žarty!

"Myslel som to vážne Mia. Tu máš moju vizitku. Porozmýšľaj o tom." Podal mi malý papierik, ktorý vytiahol z vrecka.

"Ja vás tu však nechám. Musím vybaviť veci ohľadom zajtrajšej autogramiády. Majte sa." Povedal a odišiel.

"Tak čo na to hovoríš?" Spýtal sa ma Ian.

"Podľa toho na čo."


"Tá ponuka."

"Jááj to! Jasné! Ehm. Ako to povedať. Pobavili ste ma."

"Mia toto nie je žiadny žart! Veď to už pochop! Kevin a ani ja by sme sa s tebou nezahrávali!" Nahneval sa a kráčal preč. Á kurnik! Okej... Rozbehla som sa za ním. Ľahko som ho dobehla a aby som ho zastavila musela som mu skočiť do cesty a to doslovne.

"Prečo sa hneváš? Je to hádam môj život no nie?"

"Si veľmi sebecká. A čo Jess a Bells? Ony nemajú na to právo?" Otočil tvár a zmenil smer.

"Ja a sebec?!" Tak to už ma vytočilo!

"Videl si svoju priateľku?! Až potom hovor kto je sebec!"

"Okej. Vidím že pri tebe sa nedá hádať. Stále musíš mať posledné slovo že? Takže prímerie?" Usmial sa. Ja ho fakt nechápem. On s tým nechce nič robiť? Veď som mu urazila priateľku preboha!

"Ty si blázon." Zasmiala som sa.

"Ale stále som na tom lepšie ako ty."

"Mne sa nezdá."

"Zato mne hej."

"A že kto musí mať posledné slovo!" Stále som sa len smiala a on tiež. Urobil grimasu, že si zatvára ústa zipsom a chytil ma za ruku. Ťahal ma naspäť pod Eifellouku.

"Čo tu robíme?" On však nič nehovoril a ukázal si na ústa. On to fakt myslel vážne? Ukázal prstom hore.

"Tak to ani náhodou." Mňa tam nedostane! Prikývol a šibalsky sa usmial. Ja som začala cúvať. On si to však všimol išiel za mnou.

"Nie ja tam nejdem. Mňa tam nedostaneš za žiadnu cenu!" Stále som sa smiala. Otočila som sa a začala som behať. Pozrela som sa za seba a on utekal za mnou. Bol veľmi blízko a tak som pridala do behu. Obehli sme celú Eifellovku a stále ma nevedel dohnať. Ľudia na nás pozerali ako na bláznov, ale tak čo už. Konečne som sa uvoľnila a smiala. Zrazu mi vošlo do cesty malé dievčatko a tak som rýchlo zastala a pohladkala som ju po vláskoch. Potom maličkými krokmi išla ku mamke. Ja som sa chcela otočiť no už ma chytil zozadu okolo pásu Ian a dvihol ma do vzduchu.

"Pekne pôjdeš." Smial sa a otočil si ma tvárou ku sebe.

"Pusť ma. Budem to brať za obťažovanie a začnem kričať."

"Viem že si toho schopná, ale to by si mi predsa neurobila." Urobil očká a položil ma na zem, no stále ma držal okolo pásu. Len pár centimetrov nás delilo od seba. Pomaly sa ku mne začal približovať no ja som sa odtiahla.

"Toto nie je správne." Chcela som sa mu vymaniť a utekať preč aby som nemohla ísť hore, no on ma pevne držal.

"Nikam mi neutečieš. Ideme hore a basta!" Povedal to prísnym hlasom, no jeho oči sa nesmierne usmievali. Ja som sa mu znova chcela vytrhnúť a tak si ma prehodil cez plece ako vrece zemiakov.

"Ako som povedal. Pekne ideme hore." Kúpil nám lístok a išli sme hore. Výťah nás vyniesol až hore a potom sme vystúpili. Vtedy ma pustil na zem. Ja som si kľakla ku jeho nohe a chytila som sa ho ako kliešť.

"Bojíš sa výšok?" Smial sa mi.

"Niee. Jasné že niee. Prečo som tu asi tak nechcela ísť??!" Veľmi som sa triasla. On ma však donútil postaviť sa. Ja som sa však až tak veľmi bála, že som ho silno objala. Stále som sa triasla a on ma hladkal po vlasoch.

"Všetko bude v pohode. Je to síce výška, no nič sa ti nestane, kým som tu ja. Okej?" Odtiahol sa a chytil ma za bradu aby sa mi mohol pozrieť do očí.

"Veríš mi?" Najprv som váhala no potom som prikývla. Chytil ma pevne okolo pásu a išli sme ku kraju. Chúlila som sa mu v náručí lebo som sa fakt veľmi bála pozrieť dole. Stáli sme tam len tak a on sa pozeral na výhľad.

"Je to krásne. Fakt sa nechceš pozrieť?" Najprv som chcela odpovedať, že nie, no potom som si to rozmyslela. Pozrela som sa. Bolo fakticky krásne.

"Je to úžasné."

"Tak to teda hej." Súhlasil so mnou. Zrazu na tmavej oblohe bolo vidno ohňostroj. Bolo to fakt skvelé.

"Šťastný Nový rok." Pošepla som.

"Šťastný Nový rok." Usmial sa a ďalej sme tam len tak stáli. Celú noc sme sa tam len rozprávali a rozprávali. Nad ránom sme sa vybrali do hotela. Už bolo veľa hodín a tak sme sa išli naraňajkovať. Bolo asi osem hodín išli sme do svojich izieb. Otvorila som dvere na mojej izbe a...

"Bella? Eric? Čo ste to tu do pekla robíte?" To nemyslia vážne! Obaja sa prebudili po mojom kriku. Ako mi to mohli urobiť? Slzy sa mi tlačili do očí a srdce ma veľmi bolelo.

"Mia, to nie je tak ako to vyzerá." Pomaly sa postavila a išla ku mne.

"Nie? Tak ako to potom je? Pretože ja približne viem ako to vyzerá." Ako náhle sa vrátim už som zase v takom stave v akom som odišla.

"Nie je to tak, ako myslíš." Nemôžem počúvať ďalšie klamstvá. Dvihla som ruku a celou silou som Bells udrela.

"A ja som si myslela, že sme kamarátky." Dala som si dole prsteň a hodila som ho do Erica.

"A ty? Už ťa nikdy nechcem vidieť. Vlastne ani jedného z vás. Prajem vám šťastný nový rok." Otočila som sa a utekala som preč. Slzy mi tiekli po lícach ako bláznivé. Ako sa hovorí po smiechu býva plač. Obliekla som si kabát čo som si dala dole pred malou chvíľou a dala som si na hlavu čiapku. Vybehla som z hotela a písala som sms-ku Ianovi:

Tú ponuku beriem a prajem šťastný Nový rok...
Mia.
Odložila som si mobil a zobrala som si taxík. Povedala som taxikárovi adresu. Zaviezol ma do mesta a potom som mu zaplatila. Dala som si na ruky rukavice a len tak som sa prechádzala. Vo všetkých regáloch bola vianočná či novoročná výzdoba. Podišla som ku veľkému stromčeku na námestí a pozrela som sa na vrchol. Bola tam hviezda. Vedľa boli malé detičky a spievali vianočné pesničky. Bolo to veľmi krásne. Zrazu začalo snežiť. Bolo fakt prekrásne, no ja som sa nevedela smiať ani uvoľniť. Vedela som len smútiť a plakať. Prečo ja?

"Prepáč..." Ozvalo sa mi za chrbtom. Otočila som sa a uvidela som Erica.

"Vypadni!"

Just a Dream - 18. kapitola

28. června 2011 v 13:51 | Kika |  JAD


18. kapitola

Zobrali sme si svoje veci a vybrali sme sa nájsť nejaký dobrý podnik. Denis presne vedel kde bude najlepšie ísť, keďže sme mali na krku zavesené naše celebrity, tak nás doviedol až k nejakému nóbl baru. Pozrela som naňho zo zdvihnutým obočím či to myslí vážne no on len pokrčil plecom a viedol nás dnu. Vnútri bolo len málo ľudí, lebo nebolo ešte tak veľa hodín no na moju smolu tu už boli ďalší z castu. Eric s Miou išli napred obsadiť miesto pri stole pre štyroch no kým som sa s Denisom k ním dostala naše miesta už boli obsadené. Predbehli nás totižto Ian so Stevenom.

"Tak si sadnime sem." Ukázal mi Denis na jeden voľný stôl.

"Fajn." Súhlasila som a sadla si vedľa neho. Pritiahol si ma k sebe a chcel ma pobozkať, no niekto nás vyrušil.

"Nerušíme?" spýtal sa Mike a ja som naňho vražedne pozrela.

"Čo myslíš?" spýtala som sa ironicky.

"Že nie." usmial sa a potiahol Ninu aby si sadla. No po chvíli si k nám prisadli ešte aj Candice, Kevin, Kat a Sára. Chalani sa hneď začali o niečom debatovať s Kevinom, ale aj tak som si všimla ako ma Mike pozoruje. Radšej som sa otočila k babám, ktoré tiež niečo riešili. No lepšie povedané Nina riešila a to Miu. Vôbec sa jej nepáčilo, že sa Mia motá okolo Iana. No ja by som skôr povedala, že to on sa stále motá okolo Mii. Pozrela som na ňu a všimla si, že tiež není dva krát nadšená s toho v akej spoločnosti sedí, ako aj ja. Mala som sto chutí niekam zmiznúť.

Second Chance - 24. kapitola

28. června 2011 v 13:39 | Kika |  SCH


24. kapitola

Keď už všetci odišli vyšla som spoza toho stromu. Takto to predsa nemôže skončiť. Zrazu mi zazvonil mobil. Bola to Jenna.

"Áno Jenna?"

"Ahoj Elena..." Niečo sa stalo.
"Čo sa stalo?"

"Najprv sa upokoj. Matt mal vážnu nehodu. Našli ho v lese a stratil veľmi veľa krvi." Panebože... Katherine...

"Kde je?"

"Je hospitalizovaný v nemocnici."

"Idem tam." Povedala som a hneď som zložila. Toto predsa nemôže byť pravda. Rozbehla som sa do nemocnice. Išla som na recepciu a pozrela som si papiere kde leží Matt. Hneď ako som to zistila išla som za ním. Bol veľmi slabý. Spal a naozaj som sa o neho veľmi bála.

"Musíš byť v poriadku Matty." Pošepla som. Chytila som ho za ruku a sadla som si na posteľ vedľa neho.

"Prepáčte no dnes nie sú dovolené návštevy." Ozvalo sa za mnou. Bol to doktor. Najprv som ho chcela ovplyvniť, no potom som si to rozmyslela. Chcú mu predsa pomôcť.

"Prepáčte. Nevedela som." Ospravedlnila som sa a vyšla som von na chodbu. Tam som sa zrazila s Damonom.

"Elena..."

"Daj mi pokoj."

"Dobre. Chápem že toto je asi posledná vec na svete, ktorú chceš riešiť no, mali by sme sa porozprávať, čo sa dnes večer stalo."

"Niekto skoro zabil Matta..."

"Čože? Čo? Kedy? O čom to hovoríš? Potom čo som odišiel?"

"Ty si tam bol?"