"Ja žijem..."Chcela som nabrať nejak sily no nemohla som. Ľahla som si na brucho a začala som sa plaziť po zemi. Rukami som sa ťahala ďalej a ďalej. Ani neviem ako som sa doplazila až do lesa. Tam som to vzdala. "Do riti!" Zakliala som a uvoľnila som si telo. Takto to vážne nepôjde. Najprv budem musieť nabrať síl, až potom môžem robiť čo sa mi zachce. Oči som zavrela a po chvíli som zaspala. Nikdy by som nepovedala, že raz zaspím niekde uprostred ničoho, sama a navyše v takom strese. No dokázala som to. Ďalšia vec do mojej knihy prekonania sa. Netušila som koľko prešlo od toho čo som žila času no jednu vec som vedela určite. Musela som sa nakŕmiť. Všade okolo seba som cítila krv, čo bolo dosť zvláštne. Najprv som si myslela, že je to jeden z mojich snov alebo halucinácií, no keď som otvorila oči bolo mi jasné, že sen to nebol. Nadvihla som hlavu a okolo mňa bola samá krv. Pozrela som sa doľava a uvidela som mŕtveho jeleňa. Mal podrezaný krk a tá krv išla z neho.
