The Notebook-11.Kapitola

29. července 2012 v 17:51 | Domcikeee |  TN
"Vážne Allie. Mohlo to byť o dosť horšie."
"Ian nejde o to..."
"Tak o čo?"
"Každý ma bude mať za fľandru. Za handru, ktorá.." V tom ma objal a to som nečakala. "Prečo nemáš na sebe tričko?" Spýtala som sa po chvíli a hneď som sa od neho odtiahla.
"Ty si ma dostatočne zohriala." Zasmial sa no mne to vôbec neprišlo smiešne.
"Ian vypadni!" skríkla som a doslovne som ho vyhodila vonku na chodbu. Zabuchla som za ním dvere a zošuchla som sa na zem a sklonila som hlavu. Ak toto uvidím Thomas...Tak je so mnou ámen. Zrazu sa ozvalo klopanie. Otvorila som a bola som si viac ako istá že to bude znovu Ian a chce otravovať.
"Už som ti povedala že..!" Skríkla som, no keď som si uvedomila kto to je hneď som stíchla.
"Môžem ďalej?" Usmial sa na mňa smutne a stále sa opieral o prah dverí. Ja som len prikývla a on vošiel dnu. Postavil sa pred telku a pozeral na ňu úplne pokojne.

"Takže ste sa zabávali." Povedal asi po piatich minútach.
"On sa zabával. Ja ani neviem čo sa včera stalo..." Pošepla som previnilo a sadla som si na posteľ. Tvár som si vložila do dlaní a snažila som sa nerozplakať.
"Heej." Zrazu ma objal okolo pliec a ja som sa ku nemu pritúlila. "Nič sa nedeje.."
"Ale deje.."
"Prečo?"
"Videl si telku? Je to všade Paul! A navyše.."
"čo?"
"Už vidím ako si myslí Thomas, že som štetka. Obyčajná fľandra.."
"Nie si."
"Nemala som tam ísť." On mi nadvihol tvár do jeho rúk a tým pádom som sa mu musela pozerať priamo do očí.
"Ty nie si ani šľapka ani fľandra. Jednoducho si si viac vypila.."
"Kebyže tam nie je Ian tak ani nepijem. Pri ňom byť a nebyť opitá tak to si hodím slučku.." Paul sa v tej chvíli zasmial a ja som ho objala. On nejak nevyrovnal rovnováhu a spadli sme na posteľ. Ležala som na ňom a už som sa aj usmievala.
"Ako to robíš?"
"čo?" Nechápal.
"Ako to že ma dokážeš rozveseliť, ešte aj v takejto situácii." Jednou rukou mi vlasy posunul za ucho aby mi videl lepšie do očí.
"To je v tebe." Znovu sa usmial a ja som sa usmiala tiež. Zlepšil mi náladu ako nikto. Vždy som sa musela trápiť sama, teda až do vtedy dokým som nespoznala Thomasa.
"Čo tu vlastne robíš? Nemal si byť na autogramiáde?"
"Keď som si pustil telku vrátil som sa sem hneď prvým lietadlom." Paul sa nadvihol a tak ležal na lakťoch. Moje ruky boli stále na jeho hrudníku a pomaly sme sa ku sebe približovali.
"Paul jaa..."
"Pššt.."Pošepol a chytil ma za tvár. Pritiahol si ma ku sebe a pobozkal ma. Ľahol si naspäť a ja som si na neho sadla obkročmo. Tie bozky sa stupňovali a ja som nevedela čo robím. Pomaly som mu dala dole tričko a hodila som ho na zem. Potom som ho chytila za opasok a roztvorila som mu zips na nohaviciach.
"Sunny.." V tom som sa sekla a rýchlo som sa od neho odtiahla. Pritlačila som sa ku stene a prerývane som dýchala. "Čo sa stalo?" Spýtal sa a kúsok sa mračil.
"Nemôžem. Nie s tebou.."
"Prečo?"
"Milujem Thomasa." V tej chvíli sa začal nehorázne smiať.
"Čo ti je do pekla smiešne?!" Hodila som do neho vankúš a ďalším som ho už trepala.
"Čo to robíš?" Dostával zo seba po pritom ako sa smial.
"Nesmej sa!" Zrazu ma však schytil a ani neviem ako a už som ležala na posteli a on na mne.
"Už sa nesmejem." Usmial sa a vyzeral úplne ako anjelik.
"To vidím." Odsekla som a chcela som ísť od neho preč.
"Čo si povedala pred tým o tom Thomasovi?"
"Že ho milujem." Povedala som isto a on ma v tej chvíli začal znovu vášnivo bozkávať. "Paul.." Pošepla som pomedzi bozky.. "Paul dosť!" Odtrhla som sa od neho doslovne a postavila som sa.
"S Ianom by ste si vážne mohli podať ruky.." Krútila som hlavou a išla som vonku z izby. Dvere som nechala otvorené. Zbehla som dole na ihrisko a všimla som si ,že tam už sú moji chalani a hrajú futbal.
"Tss...Včera ma zradíte a dnes hráte bezo mňa?" Spýtala som sa ich a oni sa začali tváriť ako neviniatka. Nakoniec som išla do jedného týmu. Bola som útočník lebo som vedela len to. Brániť som nikdy nevedela, ani vo futbale ani v živote... Viem len útočiť a to dosť prudko. Najprv ma chalani šetrili a keď som im dala tri góly, prestali. Začala sa hrať tvrdá hra a to sa mi začalo ešte viac páčiť.
"Hej Alie tu!" skríkol na mňa Jessie a tak som mu prihrala. On v tej chvíli kopol loptu do bránky a hra sa skončila. Hneď som išla svoj tým poriadne vyobjímať.
"Sme najlepší!" Zakričala som a v tom ma chalani dvihli hore. "Hej! Chalani dajte ma dole!"Pustili ma až v hoteli a to tiež len preto lebo ku nám išiel môj šéf.
"Allie čo má toto znamenať?!" Hodil do mňa noviny a ja som sa pozrela na titulku. Bola som tam ja a Ian v náruživom objatí. Do riti!
"To.."
"Počúvam Allie a poprosím už konečne pravdu. Podpísala si zmluvu. Vieš čo v nej vôbec je? Lebo toto tam nie je!" Skríkol na mňa pred všetkými. Ja som sa však na neho pozerala so vztýčenou hlavou. Kričal mi nadávky priamo do tváre a ja som sa snažila tváriť neutrálne. Ten jeho puch, ktorý mu vychádzal z úst..No fuj!
"Ak ma chcete vyhodiť tak to už povedzte! A ak nie tak z dovolením! Mám program s deťmi.."
"Do kancelárie. Ihneď! "On sa v tej chvíli otočil a odišiel. Otočila som sa ku nemu chrbtom a pozrela som sa na chalanov.
"Nemôže ťa vyhodiť! Čo tu budeme bez teba robiť?"
"No ták decká. Nič sa nestane." Upokojovala som ich, no ja sama som potrebovala upokojiť. Ak ma vyhodí tak si balím kufre a môžem ísť na Slovensko. Išla som do jeho kancelárie a tam už on sedel za svojim stolom a vyzeral omnoho pokojnejšie.
"Sadni si." Pošepol a ja som tak urobila."Tieto papiere mi podpíš..." Pozrela som sa na ne a onemela som." Je to výpoveď..." Oboznámil ma a ja som sa na ten papier dokázala len pozerať. Toto sa nemalo stať...Do riti aj s Ianom! Môj výlet v USA sa skončil tak ako aj moje výza...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Kika Kika | E-mail | Web | 30. července 2012 v 11:11 | Reagovat

Super kapitola :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama